oPeniazoch.sk, TASR
Atény 8. februára (TASR) – Lídri gréckych parlamentných strán, ktorí podporujú úradnícku vládu, sa dnes o 16. hodine SEČ po troch dňoch odkladu konečne stretli s premiérom Lukasom Papadimosom, aby s ním prerokovali návrh dohody s veriteľmi o podmienkach druhého záchranného úveru.
Grécki politici sú pod obrovským tlakom. Na jednej strane od nich Európska únia (EÚ) a Medzinárodný menový fond (MMF) žiadajú, aby podporili ďalšie škrty vo výdavkoch štátu a nové reformy, napríklad pracovného trhu, zatiaľ čo verejnosť pokračuje v búrlivých protestoch proti predchádzajúcim úsporným opatreniam.
Grécko čakajú v apríli predčasné voľby a lídri parlamentných strán sa obávajú hnevu voličov. Ale ak nepodporia nové opatrenia, Grécko nedostane ďalšiu finančnú pomoc a hrozí mu bankrot.
Európa, ale aj svet s napätím čakajú na výsledok dnešného stretnutia. Politici si však musia najskôr preštudovať 50-stránkový návrh dohody, ktorú vypracovali inšpektori EÚ, MMF a Európskej centrálnej banky (ECB), tzv. Trojky.
Grécko už súhlasilo s jednou z požiadaviek, a to prepustením 15.000 zamestnancov prebujneného štátneho sektora do konca tohto roka. Ale okrem toho musí zaviesť ďalšie nepopulárne kroky, aby zredukovalo výdavky, napríklad znížiť dôchodky a minimálnu mzdu.
Zatiaľ nie je isté, či všetky tri strany – socialistická, ktorá má v parlamente väčšinu, jej hlavný rival konzervatívci a menšia pravicová strana LAOS akceptujú podmienky zahraničnej pomoci.
"Úsporné opatrenia sú ako topánky, ktoré príliš tlačia. Skôr či neskôr ich budete chcieť odkopnúť," vyhlásil líder LAOS Jorgos Karatzeferis pre štátnu televíziu.
Rokovanie premiéra s lídrami parlamentných strán sa tento týždeň trikrát odložilo, aby Grécko získalo čas na dokončenie vyjednávaní so zástupcami Trojky o podmienkach úveru, bez ktorého Atény skrachujú.
A zatiaľ čo medzi verejnosťou to vrie a jej hnev na politikov pre ďalšie bolestivé reformy sa zvyšuje, zahraničným veriteľom dochádza trpezlivosť s krajinou, ktorá neplní podmienky ani prvého úveru z roku 2010 vo výške 110 miliárd eur. A namiesto toho, aby skonsolidovala verejné financie, sa ešte viac zadlžuje.
