oPeniazoch.sk, TASR
Frankfurt nad Mohanom 7. februára (TASR) - Mariovi Draghimu ako prezidentovi Európskej centrálnej banky (ECB) celkom isto nikto nemôže vyčítať nečinnosť.
Frankfurt nad Mohanom 7. februára (TASR) – Mariovi Draghimu ako prezidentovi Európskej centrálnej banky (ECB) celkom isto nikto nemôže vyčítať nečinnosť. Už dvakrát za 100 dní, čo vedie hlavnú banku eurozóny, došlo k zníženie úrokových sadzieb. Trhy zaplavil peniazmi, čo sa prejavilo v raste úverových a akciových trhov, ale ECB sa súčasne priblížila k politike.
Krátko po svojom nástupe prvého novembra znížil Draghi úrokové sadzby, ktoré zdvihol jeho predchodca Jean-Claude Trichet. "Bol to nástup s bubnami a fanfárami, ktorým zmiernil veľmi reštriktívnu politiku svojho predchodcu," uviedol Thomas Steinemann, hlavný stratég banky Vontobel.
Talian Draghi, renomovaný ekonóm, ktorý pracoval aj ako analytik banky Goldman Sachs, má z tých čias prezývku Super-Mario. Uvoľnil úrokovú skrutku typickým južanským spôsobom a poslúžil tým najmä svojej krajine, ktorá zápasí s veľkými dlhmi.
Základná úroková sadzba ECB je teraz 1 % a dostala sa na predchádzajúcu najnižšiu úroveň v krátkej histórii eurozóny. Ďalší pokles úrokov ECB sa nevylučuje, ale pušný prach musí podľa expertov najprv trochu vyschnúť.
Draghi, bankový a finančný expert, sa však dostal na neznámu pôdu v úsilí zabrániť bankovému kolapsu a silnému obmedzeniu bankových úverov. Bankám poskytol lacné peniaze na rekordné tri roky. Draghiho pancierová päsť pôsobí. Odvtedy sa štáty, ktoré pociťovali úverovú tieseň, zabezpečujú financiami za výhodnejších podmienok, kurzy akcií dostali krídla. "Zabránili sme ťažkej úverovej kríze," konštatoval prezident ECB.
Nemožno pochybovať o tom, krok upokojil mimoriadne nervózne trhy. Koncom februára by sa mali dostať do obehu ďalšie trojročné úvery ECB. Banky si budú môcť požičať asi bilión eur. "Ak sa situácia zhorší, potom bude ECB pripravená uskutočniť aj tretí a štvrtý trojročný úverový tender," o tom je presvedčený hlavný ekonóm Citigroup Jürgen Michels.
Prezident združenia súkromných bánk Andreas Schmitz chváli Draghiho pragmatizmus, ktorým v uplynulých mesiacoch oslabil krízu. "Ale peňažná a fiškálna politika sa musia od seba znovu oddeliť," zdôraznil Schmitz. Nemá ani najmenšiu pochybnosť o tom, že túto úlohu Draghi vidí rovnako jasne tiež.
Gigantické úverové operácie však taja v sebe nebezpečenstvá. Hoci riziko inflácie nie je bezprostredné, ECB sa približuje k politike. Lebo hoci podľa Draghiho zámerov nie je cieľom, aby trojročné peniaze za takmer nulové úroky viedli banky k nákupu štátnych dlhopisov, dochádza k tomu. Tým sa ECB nepriamo stáva financovateľom štátom. Uviedol to expert Nemeckého ústavu pre hospodársky výskum (DIW) Ansgar Belke.
Uvoľňovanie peňazí do obehu umožnilo ECB, aby takmer zastavila kritizovaný nákup. Od mája 2010 sa totiž ECB stala skôr konsolidačnou bankou (Bad Bank). V jej portfóliu sa nazbierali nákupmi na sekundárnom trhu nízko hodnotné cenné papiere za viac ako 219 miliárd eur.
Draghi pre program nákupu štátnych dlhopisov nehorlí. Belke uvádza, že je to "ťažké dedičstvo Trichetovej politiky". ECB totiž pod Trichetovým vedením vyradili z činnosti dôležitý sankčný mechanizmus, ktorý predstavovalo trhové úročenie štátnych úverov. Bol to nástroj proti nadmernému zadlžovaniu sa štátov. Avšak ani Talian nie je zatiaľ ochotný skončiť s týmto programom. Asi aj preto, aby nevyvolal nový nepokoj na trhu.
A hoci je nezávislosť ECB tým najnedotknuteľnejším tabu, zdá sa, že sa hrá s ohňom. Odhalila to diskusia o odpustení dlhov Grécku. "Pravdepodobne nikto nemá v portfóliu toľko gréckych dlhopisov ako ECB, najmenej za 45 miliárd eur," uviedol Christian Schulz z banky Berenberg. Politici nemôžu prinútiť ECB, aby sa vzdala časti svojich pohľadávok voči Aténam. A aj keby s opatrením strážcovia hodnoty euromeny súhlasili, taký krok banky by nemal nijaké legislatívne oprávnenie.
