V Slovenskej republike sa pri zdaňovaní príjmov fyzických osôb používa progresívna sadzba dane. Jedným zo spôsobov, ako rozdeliť dosiahnuté príjmy na viacero subjektov dane a tým znížiť percento daňového zaťaženia, je možnosť využiť tzv. „vypomáhajúcu osobu.“
Daňovník, ktorý má príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže časť svojich príjmov rozvrhnúť na iné osoby a tým sa vyhnúť progresii pri sadzbe dane. Umožňuje mu to ustanovenie § 11 ods. 3 zákona NR SR č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. V tomto bode sa totiž hovorí o rozdelení príjmov a výdavkov daňovníka, ktorý má príjmy a výdavky z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pokiaľ tieto príjmy dosiahol s pomocou osôb, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Na vypomáhajúce osoby môže v úhrne pripadnúť 20% príjmov, ako aj 20% výdavkov vynaložených na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie.
Na upresnenie pojmu „vypomáhajúca osoba“ možno poznamenať, že ide o fyzickú osobu, ktorá s daňovníkom žije v jednej domácnosti a poskytuje mu výpomoc pri jeho podnikaní. Z tohto vyplýva, že musí ísť o spoločenstvo trvalej povahy. Základom pojmu „domácnosť“ podľa Obchodného zákonníka je, že určité osoby, spolu trvalo žijú, spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby a spoločne hospodária so svojimi príjmami, pričom sa nevyžaduje, aby tieto osoby boli v príbuzenskom pomere alebo aby boli navzájom blízkymi osobami.
Pokiaľ takéto osoby opustia domácnosť za účelom štúdia alebo napríklad liečenia, ide o opustenie domácnosti dočasného charakteru a nepovažuje sa za skutočnosť, ktorá má vplyv na existenciu spoločnej domácnosti. Treba si ale uvedomiť, že daňovník si nemôže uplatniť za vypomáhajúcu osobu svoje ženaté alebo vydaté dieťa, ktoré s ním síce býva v spoločnom byte, ale so svojím partnerom vedie samostatnú domácnosť. Z tohto možno usúdiť, že za vypomáhajúce osoby možno považovať:
- manželku, pokiaľ sa táto neuplatňuje ako vyživovaná osoba,
- deti, pokiaľ sa tieto neuplatňujú ako vyživované osoby,
- vnukov,
- súrodencov,
- zaťa a nevestu,
- starých rodičov, svokrovcov a ostatné osoby žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti.
Na vypomáhajúce osoby možno rozdeliť:
- príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
- príjmy zo živnosti,
- príjmy z podnikania vykonávaného na základe osobitného predpisu (lekári, notári, zubári, právnici, daňoví poradcovia…),
- príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,
- príjmy znalcov a tlmočníkov podľa osobitného predpisu.
Naopak, na vypomáhajúce osoby nemožno rozdeliť:
- príjmy spoločníkov pozemkových spoločenstiev,
- príjmy z kapitálového majetku (úroky, dividendy…),
- príjmy z prenájmu,
- ostatné príjmy.
Na úvod sme spomenuli, že podiel vypomáhajúcich osôb na spoločných príjmoch a výdavkoch daňovníka môže byť maximálne 20% z úhrnu jeho príjmov a výdavkov, pričom počet vypomáhajúcich osôb nie je obmedzený. Z toho vyplýva, že nezáleží na celkovom počte vypomáhajúcich osôb, na ktoré daňovník svoje príjmy a výdavky rozdelí a nezáleží ani na tom, akú výšku príjmov v zdaňovacom období tento daňovník dosiahne.
Zákon presne nedefinuje ani rozsah „výpomoci“. Možno predpokladať, že sem patrí akákoľvek činnosť vynaložená na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Daňovník teda osoby v spoločnej domácnosti využíva predovšetkým na to, aby nemusel zamestnávať ďalšie osoby a platiť za ne povinné poistné do všetkých poisťovní.
A čo Vy, vážení čitatelia, máte nejaké skúsenosti s uplatnením tzv. „vypomáhajúcich osôb“? Aké boli reakcie daňových úradníkov, pokiaľ sa u Vás touto skutočnosťou zaoberali? Napíšte nám o tom.
