Kto sú, čo robia, ako sú platení a čo klientovi ponúkajú
Finančné poradenstvo u nás má pomerne krátku históriu. V minulom režime bola na trhu iba jedna banka a iba jedna poisťovňa. Klient tak nemal dôvod hľadať niekoho, kto mu poradí, kam vložiť peniaze alebo kde sa nechať poistiť.
Dnes je doba iná. Na trhu je dvadsať bánk ponúkajúcich tak rôzne typy vkladov, ako aj rôzne formy úverov, desiatky životných a neživotných poisťovní, stovky podielových fondov, osem dôchodkových správcovských spoločností, zopár stavebných sporiteľní a doplnkových dôchodkových poisťovní, niekoľko splátkových spoločností, viacero lízingových spoločností a zabúdať nemožno ani na spoločnosti ponúkajúce rýchle pôžičky. Aké sú rozdiely medzi jednotlivými produktmi ako takými, dnes vie iba malá časť obyvateľov. Rozdiely by mali však poznať finanční poradcovia, ktorí by mali svoje znalosti poskytovať, samozrejme, za odmenu, ostatným – nevedomým. Už na ekonomických predmetoch na školách sa učí, že v súčasnosti sú informácie a know-how jednými zo základných výrobných činiteľov.
Bežný človek nemá čas na to, aby si sám sledoval dianie na finančnom trhu. Má svoju prácu, ktorej sa venuje viac ako osem hodín denne. Detailné spoznanie zmlúv a ponúk bánk, poisťovní či iných finančných inštitúcií by mu zabralo pomerne veľa času. Veľa voľného času v prípade, že takéto spoznávanie tajov finančných produktov mu nebudú nadriadení tolerovať na jeho pracovisku. Študovanie ponúk by tak znamenalo menej času pre rodinu, priateľov a známych. Riešenie by v takomto prípade malo byť jednoduché: nájsť niekoho, kto už má dané ponuky zmluvy naštudované – nájsť finančného poradcu.
Kto je finančným poradcom?
V súčasnosti je táto otázka aktuálna. Môže ním byť každý, kto chce. Zatiaľ neexistuje legislatívne vymedzenie tohto pojmu a podľa ministerstva financií sa zmeny tak skoro ani nedočkáme. Samotné sprostredkovateľské siete, ale aj banky či poisťovne by podľa ich vyjadrení privítali licencovanie finančných poradcov. Otázne však ostáva, čo by spomínané licencovanie vyriešilo. V čase, keď ešte ani nezačali na trhu legitímne pôsobiť sprostredkovatelia starobného dôchodkového sporenia, už sa v médiách objavili správy o „typeroch“. Teda o ľuďoch, ktorí „nepotrebujú“ zvládnuť akési testy, aby sami dohadzovali klientov poradcom s licenciou. „Typerstvo“ tak vytvára zlý obraz o samotnom finančnom poradenstve. „Typer“, ktorý iba dohadzuje, nedokáže ponúknuť svojim klientom také poradenstvo, aké by sa im dostalo od samotného kvalifikovaného finančného poradcu. „Typer“ svojich klientov ani nemusí upozorniť na rôzne zákutia zmluvy a samotného fungovania určitého finančného produktu. On iba inkasuje províziu za podpísanú zmluvu. Ak klient bude mať neskôr problémy alebo otázky, nebude sa mať na koho obrátiť, pretože „typerovi“ nejde o dlhodobý vzťah s klientom. Na zamedzenie zvyšovania sa počtu „typerov“ v sprostredkovateľských sieťach boli za posledý rok údajne nasadení agenti, ktorí majú monitorovať situáciu. Úrad pre finančný trh môže takýmto nelicencovaným „odborníkom“ a licencovanému sprostredkovateľovi, pre ktorého pracujú „typeri“ uvaliť pokutu do 20 mil. Sk.
Finančných poradcov majú banky, poisťovne a sprostredkovateľské siete. Charakteristickou črtou poradcov bánk či poisťovní je fakt, že svojmu klientovi môžu ponúknuť vždy iba produkt svojho zamestnávateľa alebo partnerskej spoločnosti. Zatiaľ sa u nás nemôže stať, aby pracovník pobočky ponúkol hypotéku alebo podielový fond z konkurenčnej finančnej skupiny. Spolupracovníci sprostredkovateľských sietí majú vo svojej ponuke produkty viacerých inštitúcií. Žiaden finančný poradca zatiaľ nemá vo svojej ponuke úplne všetky finančné produkty, ktoré ponúka trh.
Z čoho sú platení
Finančné poradenstvo je bezplatné a predsa sa za neho platí. Poradca je platený vo veľkej väčšine prípadov provízne. Jeho príjem tak priamo závisí od počtu podpísaných zmlúv a objemom obchodov. Pri bankových poradcoch je odmeňovanie zložené z dvoch častí: fixnej a pohyblivej. Výška pohyblivej časti ohodnotenia závisí od rovnakých faktorov ako pri poradcoch zo sprostredkovateľských sietí. Výšku fixnej časti ohodnotenia považujú banky za obchodné tajomstvo. Odmena pracovníka banky za uzavretú zmluvu ani zďaleka nedosahuje takú výšku, aká je pri externých sieťach.
Koľko ich je
Počet finančných poradcov na domácom trhu kolíše. Počet tých, ktorí pracujú pod hlavičkou banky, nie je problém spočítať. Na každej pobočke banky je totiž minimálne jeden. Ťažšie je spočítať sprostredkovateľov poistiek, starobného dôchodkového sporenia alebo ľudí pracujúcich pre sprostredkovateľské siete. Tí, až na výnimky, pracujú na živnosť a iba oni sami vedia, či finančné poradenstvo ešte vykonávajú, alebo nie. Odhady hovoria, že finančných poradcov je na našom trhu okolo 15 000. Spoločnosti evidujú od 10 do 10 000 ľudí. V súčasnosti sa ich rady rozšírili o záujemcov, ktorí chcú využiť dôchodkovú reformu.
Nezávislé poradenstvo
Od pobočkového pracovníka nemožno dnes očakávať, že by svojmu klientovi odporučil produkt konkurenčnej banky. Preto si takýto poradca nemôže hovoriť „nezávislý“. Nezávislým poradcom sa však dá označiť taký človek, ktorý ponúka svojej klientele konkrétne produkty minimálne od dvoch konkurentov. To znamená, že klient si môže vybrať, či chce poistku od poisťovne A, alebo od poisťovne B.
Závislí poradcovia nemôžu (a vlastne ani nechcú) radiť svojim klientom to najlepšie riešenie. Je to z jednoduchého dôvodu – nemajú ho vo svojej ponuke.
Skutočne nezávislé poradenstvo
Čo je to ideálne nezávislé finančné poradenstvo? Je to také poradenstvo, pri ktorom poradcovi skutočne nezáleží na tom, z ktorej poisťovne si klient vyberie poistku alebo ktorému správcovi fondov klient zverí svoje peniaze. Z každého klientovho rozhodnutia má nezávislý finančný poradca rovnaký osoh, a teda neuprednostňuje produkt jednej firmy pred druhou. Vysoký počet inštitúcií, ktoré má poradca vo svojej ponuke, môže byť totiž iba marketingovým ťahom. A to vtedy, ak z veľkého množstva zmluvných partnerov poradca uzatvára zmluvy iba od jednej či dvoch firiem. Budú to pravdepodobne tie, z produktov ktorých má najvyššie provízie. A v takomto prípade iba ťažko hovoriť o skutočne nezávislom poradenstve.
Druhou možnosťou je nechať si za svoje rady zaplatiť priamo. Druhá možnosť je zatiaľ na slovenskom trhu iba veľmi vzdialenou budúcnosťou, pretože málokto je dnes ochotný zaplatiť za to, čo si môže preštudovať aj sám (odhliadnuc od množstva času, ktorý tomu venuje). Pri takomto poradenstve si však klient môže byť istý, že poradcovi vôbec nebude záležať na tom, akú značku si klient vyberie. Na takýto typ poradenstva si však budeme musieť na Slovensku ešte počkať.
Licencovanie áno/nie
Vedomosti sú hlavným kapitálom poradcov. Pokiaľ ich poradca nemá, nezarába. Ak ich má a aj poskytuje skreslené, klienti to po čase zistia a jeho čas zotrvania na trhu je obmedzený. Klient si môže veľmi jednoducho zistiť, ako je na tom jeho finančný poradca. Stačí mu položiť otázky, týkajúce sa jeho praxe či vzdelania. Najdôležitejšou je však otázka, či je finančné poradenstvo jeho hlavným zdrojom príjmov. Ten, kto cez deň pracuje napríklad v továrni, nemá čas pozorne sledovať dianie na finančnom trhu, študovať legislatívu alebo zdokonaľovať sa v prístupe ku klientovi. Tieto činnosti sú časovo náročné a nestíhajú to ani samotní finanční poradcovia, ktorí majú vo svojej ponuke viacero finančných produktov.
Na odlíšenie takzvaných poradcov od poradcov by pomohlo udeľovanie licencií. Ako sa však v súčasnosti ukazuje, ani udeľovanie licencie iba tým, ktorí si ju zaslúžia, nezabráni tomu, aby sa ku klientovi dostali aj tí bez licencie. Dôchodková reforma priniesla mnohé nové prvky a zároveň aj „typerstvo“. Teda činnosť nelicencovaných sprostredkovateľov. Pôsobeniu týchto ľudí na finančnom trhu môžu zabrániť iba samotní klienti tým, že nebu
