oPeniazoch.sk, Financial Times;Bloomberg;iHNed Foto: SITA/AP
Súčasné maximá ceny ropy pomáhajú členom ťažiarskeho kartelu OPEC pri nastavení štátneho rozpočtu. Príjmy z ťažby a exportu čierneho zlata sú pre väčšinu z nich kľúčovým zdrojom financií, ale ani súčasné ceny suroviny pre nich nie sú dosť vysoké na to, aby im zabezpečili aspoň vyrovnané štátne rozpočty.
Kuvajt, Katar a Irán sa môžu v budúcom roku nadýchnuť, ak ceny čierneho zlata zostane na terajších úrovniach. Líbya, Bahrajn a Alžírsko sa budú pri stagnácii cien stále potácať v hlbokom rozpočtovom deficite. A Saudská Arábia, dominantný hráč na trhu s ropou, by potrebovala na zabezpečenie vyrovnaného štátneho rozpočtu ceny suroviny aspoň na 70 USD za barel.
Nigéria a Líbya už skúšajú, čo vydrží dohoda, ktorá má znížiť nadbytok ropy na trhoch. Oba štáty sa chystajú predať stovky tisíc barelov ropy. Obavy vyvoláva blokáda líbyjských ropných polí, respektíve sľub, že demonštranti nechajú polia znovu otvoriť. To by znamenalo, že produkcia z nich sa do niekoľkých dní vráti na trhy, tvrdia poradcovia medzinárodne uznávanej vlády v Tripolise. Zvýšenie líbyjskej produkcie o 400 000 barelov denne by mohlo ohroziť ropnú rally, teda vzostup cien tejto strategickej suroviny.
Líbya, ktorú trápi dvojvládie a interné nepokoje, je jednou z krajín, ktoré majú z dohody výnimku. Ropný štát od septembra zdvojnásobil svoju produkciu na 600 000 barelov denne. Dohoda OPECu sa nevzťahuje ani na Nigériu. Tá má podpísanú dohodu s ropnými gigantmi ExxonMobil, Royal Dutch Shell, Eni a Chevron o dlžných platbách za viac ako 5 miliárd dolárov zo spoločných projektov. Práve vládne dlhy ropným firmám boli tým, čo investície do budúcej produkcie v tejto západoafrickej krajine brzdilo.
Ťažba v oboch štátoch by mohla podstatne zvýšiť celkovú produkciu kartelu. Štáty mimo OPEC by potom nemuseli ťažko dojednanú dohodu dodržiavať, myslia si analytici. Nádej štátov z OPECu a Ruska, že ich dohoda o obmedzení produkcie nakoniec vytlačí ceny suroviny na úrovne zo "starých ropných časov", kedy sa barel ropy predával aj za viac ako 100 USD, sa tým pádom zrejme len ťažko naplní. Rast cien suroviny totiž bude brzdiť opätovné spúšťanie vrtných súprav v USA, ktoré sa ťažiarom pri nízkych cenách ropy prevádzkovať neoplatí.
Preto analytici očakávajú, že úroveň 50 USD za barel bude naďalej pôsobiť gravitačne. Pre udržateľné prerazenie tejto úrovne by bolo potrebné, aby OPEC ukázal odhodlanie znížiť ťažbu razantnejšie a dokázal, že vie držať slovo. Ďalšími podmienkami pre prerazenie tejto bariéry sú:
– akcelerácia rastu globálnej ekonomiky a
– uvalenie environmentálnych obmedzení na novú ťažbu.
Tá druhá podmienka je však s Donaldom Trumpom na čele americkej administratívy de facto nesplniteľná.
Preto skôr ako priama investícia do ropy sa teraz oplatí nákup akcií spoločností zameraných výhradne na ťažbu ropy a zemného plynu. Cena strategickej suroviny sa podľa nich v budúcom roku ani zďaleka nepriblíži hranici 100 dolárov za barel, ktorú dokázala prekonať naposledy v roku 2014, pretože ropy bude na trhu stále mierny prebytok.
Tým, že sa bude cena ropy dvíhať, začne sa oplácať obnovovanie ťažby z bridlicových vrtov. To by ale znamenalo ďalšie milióny barelov denne. Preto sa OPEC bude snažiť držať cenu pod 60 dolárov za barel, vyššia cena by lákala spustiť aj tie vrty, kde sa to doteraz nevypláca. Niektorí americkí ťažiari výrazne zvyšujú počet aktívnych vrtov už teraz, pri cene medzi 50 a 55 dolármi za barel. Kedykoľvek ceny príliš porastú, zvýšená produkcia z USA bude mať silu zraziť ich opäť dole.
