oPeniazoch.sk, forbes Foto:SITA/AP
Pamätáte sa na Occupy Wall Street, protestné hnutie zo 17. septembra 2011? Malo poslúžiť na upriamenie pozornosti na sociálne a ekonomické nerovnosti vo svete. Na zlý kapitalizmus.
Occupy Wall Street dala do svetla reflektorov sociálne a ekonomické rozdiely, chamtivosť, korupciu a neprimeraný vplyv korporácií na vlády, najmä tých zo sektora finančných služieb. Sloganom hnutia bolo "My sme 99 %", čo bol odkaz na príjmovú nerovnosť a distribúciu bohatstva v USA medzi najbohatším 1 % a zvyškom populácie. Demonštranti vyžadovali okamžitú nápravu, zhromažďovali sa pred bankami, firemnými sídlami, verejných priestranstvách aj akademickej pôde. Hnutia bolo ostro sledované aj odbornou verejnosťou, študentom ekonómie poskytovali zaujímavú sadu aplikácií a testy rôznych princípov v spoločenských vedách.
Anketa zverejnená v denníku Wall Street Journal odkryla, že náhodná vzorka z Occupy Wall Street sa prikláňa k hodnotám ľavicovej politiky. Asi by sa dalo súhlasiť s aktérmi hnutia v tom, že veľké finančné inštitúcie by sa nemali zachraňovať vládou, ak majú za sebou veľa zlých investícií. Radikálnejšie názory však predkladali požiadavky ako "rozložiť kapitalizmus" a " zrušiť súkromné vlastníctvo. Nie je celkom jasné, či títo ľudia presne pochopili, čo by to vlastne znamenalo.
Možno len chceli odštartovať antikapitalistickú, antikomerčnú revolúciu. Ale aký druh spoločenského zriadenia by to znamenalo? V dvadsiatom storočí sme boli svedkami dlhej a nekompromisnej diskusie o alternatívnych spôsoboch spoločenského zriadenia. Moderný kapitalizmus, ktorý Deirdre McCloskey definuje voľne ako "súkromný majetok a neobmedzená výmena" , je hus, ktorá znáša zlaté vajcia pre všetkých, nielen pre superbohatú vrstvu. Problémom je, že to, z čoho obviňujú "kapitalizmus" nebolo spôsobené "súkromným vlastníctvom a neobmedzenou výmenou." Bolo to spôsobené inštitucionalizovaným zasahovaním do "súkromného vlastníctva a neobmedzenej výmeny."
Je nutné v tomto bode pripomenúť, že mierne vládne intervencie pravdepodobne veľkú zmenu nespôsobia. Až v dlhodobejšom horizonte sa objavia problémy, ktoré sa dostanú na povrch až dlho potom, čo hlavný zástancovia a sponzori sú už z vládnych kruhov dávno preč.
Tí, ktorí sa nedokážu poučiť z minulosti, sú odsúdení k jej opakovaniu. Mali by sme preto venovať pozornosť štúdiu intelektuálnej, politickej, sociálnej a ekonomickej histórii. Aby sme neboli odsúdení k jej opakovaniu. Je to je presne to, čo sa stane, ak dáme za pravdu tým, ktorí žiadajú "zničenie kapitalizmu" a "zrušenie súkromného vlastníctva."
Autorom je Art Carden, docent ekonómie na Samfordskej univerzite v Birminghame.
