oPeniazoch.sk, SITA
Ak by sa štandardy starostlivosti v jednotlivých krajinách EÚ zvýšili na najvyššiu možnú úroveň, dalo by sa podľa OECD zachrániť oveľa viac životov.
Stredná dĺžka života v súčasnosti vo väčšine krajín EÚ predstavuje viac ako 80 rokov. Ako vyplýva zo spoločnej správy OECD/Európskej komisie „Stručný pohľad na zdravie: Európa 2016“, približne 50 miliónov obyvateľov EÚ má viaceré chronické choroby a každý rok na chronické choroby umrie viac ako pol milióna osôb v produktívnom veku, čo pre ekonomiky EÚ predstavuje ročné náklady približne 115 miliárd eur.
„Ak by sa štandardy starostlivosti v jednotlivých krajinách EÚ zvýšili na najvyššiu možnú úroveň, dalo by sa zachrániť oveľa viac životov. Treba sa viac usilovať o zníženie nerovnosti v dostupnosti a kvalite zdravotnej starostlivosti a zdroje v európskych systémoch zdravotnej starostlivosti sa musia efektívnejšie nasmerovať tam, kde majú najväčší vplyv na výsledky v oblasti zdravia, vrátane prevencie,“ uviedol generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Angel Gurría.
Zo správy ďalej vyplýva, že potrebujeme účinnejšie systémy zdravotnej starostlivosti. Každý rok zomiera na choroby, ktorým je možné predísť, 550 tis. osôb v produktívnom veku. V súčasnosti je obéznych 16 % dospelých, čo predstavuje zvýšenie oproti 11 % v roku 2000 a každá piata osoba naďalej fajčí. „Veľa ľudských životov by sa mohlo zachrániť tým, že by sa na jednej strane viac investovalo do stratégií na podporu zdravia a prevencie chorôb, aby sa riešili tieto a iné rizikové faktory, a že by sa na druhej strane zlepšila kvalita starostlivosti o osoby s akútnymi a chronickými chorobami,“ konštatuje sa v správe.
Podľa materiálu potrebujeme dostupnejšie systémy zdravotnej starostlivosti. Až 27 % pacientov ide na pohotovosť len z toho dôvodu, že nie je dostupná primárna zdravotná starostlivosť; v priemere 15 % zdravotníckych výdavkov platia priamo samotní pacienti (medzi jednotlivými krajinami sú veľké rozdiely). „V porovnaní so zámožnejšími občanmi sú chudobní Európania vystavení v priemere 10-krát väčšiemu riziku, že z finančných dôvodov nedostanú primeranú zdravotnú starostlivosť. Politiky členských štátov by sa mali zamerať na zníženie finančných prekážok prístupu k zdravotnej starostlivosti, posilnenie prístupu k primárnej starostlivosti a skrátenie dĺžky čakania,“ odporúča správa.
Podiel obyvateľov starších ako 65 rokov sa v celej EÚ zvýšil z menej ako 10 % v roku 1960 na takmer 20 % v roku 2015 a očakáva sa, že do roku 2060 sa zvýši takmer na 30 %.
Starnutie obyvateľstva, ako aj zvyšujúci sa výskyt chronických chorôb a stále väčšie rozpočtové obmedzenia si budú vyžadovať zmenu spôsobu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Súčasťou tejto zmeny je podľa OECD a Európskej komisie rozvoj elektronického zdravotníctva, skrátenie dĺžky pobytu v nemocnici tým, že sa zlepší organizácia služieb v primárnej a komunitnej starostlivosti, ako aj zabezpečenie rozumnejšieho používania výdavkov na lieky aj tým, že sa plne využijú možnosti generických náhrad.
