oPeniazoch.sk, rationaloptimist Foto: TASR/AP
Prečo počet vlkov rastie, zatiaľ čo levy a tigre vymierajú? Ekonóm odhalil prekvapujúcu koreláciu medzi prosperitou a ochranou životného prostredia.
Líšky sa z lesa sťahujú do miest, jelene, jazvece a vydry sú stále početnejšie, spolu s vtákmi, ako sú morské orly, či myšiaky. Minulý týždeň Zoological Society of London (ZSL), spolu s Svetovým fondom na ochranu prírody (WWF) zverejnili štúdiu v ktorej posudzujú stav svetových cicavcov, vtákov, plazov, obojživelníkov a rýb. V rámci Living Planet Report 2016 zistili, že medzi rokmi 1970 a 2012 sa populácie týchto zvierat priemerne znížili o zhruba 58 percent.
Správa tiež poskytuje dôkaz, že zatiaľ čo populácia voľne žijúcich živočíchov klesá v chudobných krajinách, všeobecne dobre sa im darí v bohatých krajinách. Vezmime si veľké cicavce. V celej Afrike strmo klesá počet slonov, nosorožcov, žiráf, levov, ani antilopy na to nie sú najlepšie. V celej Európe sa rozrastá populácia jeleňov, losov, kancov, kozorožcov, medveďov, vlkov, bobrov, vydier. V správe sa uvádza, že výskyt rysa v Európe za posledných 50 rokov narástol štvornásobne.
Podobné je to aj v Severnej Amerike. Kojoty, medvede a dokonca aj pumy sa množia, rastie počet vráskavca dlhoplutvého aj veľryby šedej pozdĺž pobrežia Ameriky. Existujú aj výnimky, samozrejme, ktoré potvrdzujú pravidlo. Morské vydry miznú z Aljašky, lebo sa množia kosatky, podobne sa nedarí ježkom v Británii, predovšetkým kvôli jazvecom.
Rovnako ako cicavce aj mnohé vtáky, ako je orol bielohlavý, ak začnú balansovať na pokraji vyhynutia, rýchlo sa dokážu pozbierať. Až natoľko, že ich škrtnú zo zoznamu ohrozených druhov. Nárast kŕdľov divokých husí už predstavuje v Európe a Severnej Amerike nežiaducich škodcov.
Prosperita vo všeobecnosti pomáha voľne žijúcim zvieratám. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že v krajinách so strednými príjmami prestali klesať populácie voľne žijúcich živočíchov a začínajú vykazovať známky oživenia. Populácia čínskej pandy veľkej rastie aj keď riečne delfíny už pravdepodobne vyhynuli. V India sa za ostatné roky rozrástli populácie tigrov, hoci tamojších supov ubudlo. V brazílskej Amazonke žijúci riečny delfín je stále pomerne početný, hoci je vystavený rôznym rizikám.
Všimnite si, že v trópoch je život veľkých divokých zvierat obmedzený na národné parky, či prírodné rezervácie. V Európe a Severnej Amerike sú aj veľké zvieratá začlenené v silne obývaných oblastiach. Na predmestí Bostonu si musíte dávať pozor na gangy agresívnych moriek. Medvede sa začali objavovať v mestách, podobne aj líšky. Vlk pobehuje cez rušnú cestu v Holandsku. Nie je problém vidieť sokolov sťahovavých, ako na vysokých budovách lovia holuby, ktoré končia v ich pazúroch.
Podobný kontrast môžeme vidieť v tom, ako bohaté krajiny neustále rozširujú svoje lesy, zatiaľ čo chudobné ich rozlohu redukujú. Celá Európa je čoraz viac husto zalesnená, od Škandinávie po Stredomorie, stačí sa pozrieť na satelitné zábery.
Veľká Británia zdvojnásobila lesné porasty za posledných sto rokov, dnes rovnako zalesnená ako v roku 1750. V Novom Anglicku doteraz prevažovala poľnohospodárska pôda, už to nie je pravda, dnes sú tam väčšinou lesy.
Prechod z odlesňovania na zalesňovanie všeobecne nastane, keď HDP krajiny na obyvateľa dosahuje asi 4600 dolárov ročne. Kostarika medzi rokmi 1940 a 1980 znížila zalesnenie z 75 percent na 25 percent, ale dnes je späť na viac ako 50 percentách. Čína aj India už plánujú opätovné zalesnenie.
Ekológovia zatiaľ presadzujú teóriu, že bohatstvo stojí za zabíjaním voľne žijúcich živočíchov. Tvrdia, že ak by sme žili jednoduchším životom, čo znamená bližšie k prírode, dokázalo by prežiť viac živočíšnych druhov. Aj keď pravdou je, že za mnohými lovmi v chudobných krajinách stoja zástupcovia bohatých krajín, nie je to celom tak, že by iba oni mali v rukách budúcnosť niektorých zvierat.
Nosorožcom a slonom sa nedarí, pretože rastie dopyt po ich produktoch zo strany bohatších ázijských ľudí, dnes ale tlak na tropické voľne žijúce živočíchy vytvára domáci trh. Zúfalo chudobní ľudia v pralese v Kongu lovia zver ako potravu, alebo na predaj za almužnu na miestnom trhu. Predstavujú väčšiu hrozbu pre opice, ako magnáti na jachtách v Monte Carlo.
V prípade, že sa vrátime desiatky tisíc rokov dozadu, lekcia je ešte jasnejšia. Populácie lovcov a zberačov v dobe kamennej, hoci boli slabo vyzbrojení, pomocou lukov a šípov dokázali usmrtiť väčšinu veľkých druhov cicavcov – od mamutov až po obrích klokanov. Dokázali to na každom kontinente a bez pomoci bohatých, pretože bohatí ani neexistovali. V Severnej Amerike, 45 z 61 veľkých cicavcov vymrelo po príchode ľudí. V Južnej Amerike 58 zo 71, v Austrálii 17 z 18. Oveľa neskôr, sa prví ľudia postarali o vymiznutie lemurov na Madagaskare, či veľkých vtákov na Novom Zélande.
Bohatí ľudia sú schopní žiť po boku divokej zveri takým spôsobom, akým chudobní nie. Čiastočne preto, že sa nemusia starať o svoje živobytie. Bohatstvo čiastočne oddeľuje život človeka od závislosti na divokých ekosystémoch. Tým, že si dopestujeme potraviny, presťahujeme sa do miest, používame syntetiku namiesto organických látok, znižujeme potrebu využívať, alebo súťažiť s voľne žijúcimi zvieratami v prírode. Tento jav je známy ako udržateľná intenzifikácia.
Keď správa ZSL / WWF obviňuje konzumnú spoločnosť a intenzifikáciu poľnohospodárstva za stav voľne žijúcich živočíchov, treba si vedieť odôvodniť, že to môže byť presne naopak. Nemožno tvrdiť, že globálny hospodársky rast, pri súčasnom znižovaní chudoby, má za následok "kultúrne zakorenenú túžbu po spotrebe materiálu" a prevyšuje "rámec toho, čo dokáže ponúknuť kapacita jednej Zeme".
Ak by miliardy Afričanov získali vysoké poľnohospodárske výnosy Európy, spoliehali by sa menej na lesy, a mali by vysokú životnú úroveň. Môžeme sa staviť, že v takom prípade by mali aj oveľa viac levov a slonov.
Autorom je Matt Ridley, britský novinár, podnikateľ a autor populárnych vedeckých kníh.
