oPeniazoch.sk, TASR;TA3 Foto: TASR/Michal Svítok
Do parlamentu sa dostal poslanecký pozmeňujúci návrh k vládnej novele zákona o sociálnom poistení. Za zmenou stojí vládny Smer. Dnes zamestnávateľské zväzy ostro vystúpili proti návrhu, tvrdia, že vláda s nimi mala o všetkých zásadných zmenách rokovať.
Základom zmeny je maximálny vymeriavací základ, ktorý by sa mal zdvihnúť z 4290 eur na 6181. Avšak iba pre platenie sociálnych odvodov, pre zdravotné odvody sa má maximálny vymeriavací základ zrušiť, bol by nekonečný.
Vláda, podobne ako v minulosti, čelí kritike, že takýto krok predstavuje trest pre úspešných, ktorí cez svoje firmy stoja za ekonomickým rastom. Zamestnávatelia tvrdia, že dnes je štátna kasa na tom dobre a nie je dôvod na vyšší výber daní. Upozorňuje na veľké rezervy v každom sektore, možnosti šetrenia a škrtov. Vláda argumentuje, že má projekt, ako na budúci rok v zdravotníctve ušetriť 174 miliónov eur, ale hrozí, by to mohlo byť na úkor starostlivosti o pacientov.
Vyššie odvody by do štátnej kasy mali priniesť ročne 140 miliónov eur. Peniaze navyše chce štát získať od najbohatších Slovákov. Určitú hranicu predstavuje suma na úrovni okolo 4,5 tisíca eur. Z takejto mzdy sa bude okrem 14 percent odvodu ešte každé jedno euro zarobené navyše zdaňovať.
Sociálna poisťovňa by z toho mala získať polovicu, 70 miliónov eur chce použiť na zvýšenie materskej aj nemocenských dávok. Odvody do zdravotnej sa dnes hýbu od 60 do 600 eur. Zrušenie 600 eurového stropu by sa týkalo 15 000 najbohatších. Ak by minister zdravotníctva Drucker návrh nepresadil, hranica na platenie zdravotných odvodov by od januára budúceho roka automaticky vzrástla na 4 415 eur. Nekonečný stropu pri zdravotných odvodoch pomôže ministerstvu zdravotníctva pri obnove nemocníc.
„Už súčasný maximálny základ vo výške päťnásobku priemernej mzdy je neprimerane vysoký,“ kritizoval Jozef Mihál zmenu vymeriavacích základov. „Aby sa teda ľudovo povedané nestalo to, že toho bohatého vyplašíme a ten vtáčik, ktorý nám znáša zlaté vajíčka nám ujde z toho hniezdočka,“ parafrázoval Mihál.
Tŕňom v oku zamestnávateľom je absencia predpísaného legislatívneho procesu, vláda nerokovala o tomto návrhu ani so zástupcami odborov, ani so zamestnávateľmi. Pritom sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že aj prijímaniu poslaneckých návrhov zákonov bude predchádzať diskusia so sociálnymi partnermi na tripartite. „Vnímame to ako podraz zo strany vlády. Principiálne sa nestalo v histórii, aby nám boli oznamované návrhy prostredníctvom médií. Také závažné návrhy, ktoré sa dotýkajú celého podnikateľského prostredia, daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a zamestnávateľov a zmeny systému financovania zdravotníctva. Vyzývame vládu a predsedov koaličných strán, aby stiahli tieto návrhy a aby sme si opätovne sadli za rokovací stôl,“ apeloval výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga upozornil, že hoci ide o sociálne a zdravotné „poistenie“, má to charakter dane. „Zvyšujeme daňové zaťaženie pre istú skupinu zamestnancov aj pre zamestnávateľov. Máme zamestnancov, ktorých sa to dotkne do úrovne až o 100 eur väčší odvod na sociálne poistenie mesačne a u zamestnávateľa to bude trojnásobok,“ vyčíslil.
Zástupcovia zväzov poukázali na to, že z pohľadu celkového daňovo-odvodového zaťaženia je Slovensko na chvoste, kým priemer v eurozóne je približne 40 %, na Slovensku je to viac než 50 %. Kiraľvarga pripomenul, že za rok 2015 vybral štát o zhruba 1,3 miliardy eur viac na daniach a odvodoch oproti plánu. „Ak máme prebytok vo fondoch, tak sa pýtam, prečo potrebujeme zvyšovať odvodové zaťaženie a ako bude táto suma použitá.“
„Toto sú všetko kroky, ktoré budú zaťažovať ako zamestnávateľov, tak ich zamestnancov. Možno zamestnancov, ktorí majú vyššie príjmy, ale to sú často vo firmách veľmi kľúčoví odborníci, manažéri, ktorí majú na európskom trhu svoju hodnotu,“ uviedol prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský.
