oPeniazoch.sk, reason.com Foto: thinkstock
Čo je na socializme také príťažlivé? Cato Institute usporiadali politické fórum, aby hľadal odpoveď na túto otázku. Vystúpili na ňom aj dvaja evoluční psychológovia, ktorých myšlienky zabŕdajú do súčasnej ekonomiky rozvíjajúcich sa trhov.
Jedným z problémov, ktorý si vynorí ako prvý, je, či vieme správne zadefinovať socializmus. Je to všadeprítomné, štátom riadené centrálne plánovanie? Je to sociálna sieť na škandinávsky spôsob? Alebo nebodaj niečo iné?
Senátor Bernie Sanders z Vermontu, nominant na amerického prezidenta za demokratickú stranu, sám seba opisoval ako socialistu. Priťahoval voličov mladších než 30 rokov, hoci väčšina z týchto voličov v skutočnosti odmieta myšlienku, že by vlády stáli za firmami, alebo vlastnili výrobné prostriedky. Skôr inklinovali k redistribúcii, zdaneniu bohatých tak, aby platili za zdravotnú starostlivosť a vysokoškolské vzdelanie. A to bol v skutočnosti dôvod, prečo Sandersovi tlieskali.
Predstaviteľka evolučnej psychológie, Leda Cosmidesová navrhuje delenie doľava / doprava na základe otázky, či sú ľudia zo svojej podstaty dobrí alebo zlí. Liberáli si myslia, že ľudia sú dobrí, ale sú zničení vyťaženosťou, konzervatívci si myslia, že ľudia sú zlí a ich sebecké podnety sa musia krotiť kultúrnymi normami a kontrolami. V skutočnosti evolučná psychológia ukazuje, že ľudská prirodzenosť sa skladá z rozsiahleho súboru neurálnych programov, ktoré sú spustené rôznymi skúsenosťami. Ľudské bytosti vývojom dokážu zvládnuť sociálne strety s problémami v malých skupinách 50 až 200 osôb. Prostredie globálnej trhovej ekonomiky už dá nášmu mozgu poriadne zabrať.
Cosmidesová nie je kritičkou marxistického presvedčenia, podľa nej niekdajší lovci a zberači žili v podmienkach primitívneho komunizmu, kde všetky práce boli kolektívne a výrobky z tejto práce boli distribuované podľa práva každému podľa jeho schopností, či každému podľa jeho potrieb. Opiera sa tak o klasickú štúdiu z University of Utah v ktorej antropológovia dokumentujú skutočnosť, ako ľudia zdieľali jedlo. Lov toho vzácnejšieho prebiehal skôr ako hra, vo väčšej miere sa zdieľalo než bežnejšie zhromaždené potraviny rastlinného pôvodu. Pri hre záleží veľa na šťastí, zatiaľ čo zaistenie rastlinného druhu potravín je oveľa viac závislé na úsilí.
Takéto správanie sa znovu objavilo okolo roku 2012, v experimente, ktorý uskutočnil Nobelovec za ekonómiu Vernon Smith. V rámci štúdie mali vysokoškoláci loviť a zhromažďovať vo virtuálnom prostredí. V jednej časti boli prostriedky veľmi cenné, ale ťažko zohnateľné. V ďalšej bol ich výskyt častejší, ale menej hodnotný. Vzhľadom k tomu, veľa záviselo na šťastí, zdieľanie sa objavilo veľmi rýchlo medzi účastníkmi, ktorí sa sústredili na hodnotnú oblasť. Uznali, že bez zdieľania by sa ľahko mohlo stať, že „nenahrajú“ vôbec nič. Naopak v druhej kategórii záviselo hlavne na tom, ako tvrdo ste pracovali. Zdieľanie tu medzi účastníkmi takmer neexistovalo.
Druhý rečník fóra, John Tooba, nechápal, prečo jeho kolegovia, ekonómovia ignorujú úžasný hospodársky úspech Hongkongu, kde HDP vzrástol 180-násobne medzi rokmi 1961 a 1996, zatiaľ čo HDP na jedného obyvateľa stúpol 87-krát kvôli nerovnosti. Namiesto toho, vrátane Nobelovca Josepha Stiglitza, sa zameriavali na dôsledky katastrofálnej hospodárskej politiky prerozdeľovania vo Venezuele Hugom Chávezom. Za hlavný problém považuje, že mnohí ľudia sú očarení "romantickým socializmom" teda predstavou, ako by ich osobné životy vyzerali, ak by všetci zdieľali a pracovali ako jedna veľká rodina. To ale platí pre malé skupiny, kde takýto postup predstavoval ochranu jednotlivca pred hladom, prenasledovaním a agresiou skupiny. Ľudia sa cítia ohrození, ak nepatria do žiadnej skupiny. Takéto pocity vnímali viac či menej ľudia, ktorí žili v malých skupinách lovcov a zberačov, ale už menej vo svete plnom cudzincov spolupracujúcich na svetových trhoch.
Tooba tiež tvrdí, že politickí podnikatelia vedia, ako sa majú odvolávať k romantickému socialistickému zmýšľaniu, ako spôsobu pre udržanie si moci. Psychologický sklon k romantickému socializmu uľahčuje situáciu politike odporujúcej voľné trhy. Pre takéto politiky sú atraktívne nápady buď úplný blud, alebo sú považované za zradu. Aj keď veci nie sú v poriadku (a to asi nikdy v socialistických spoločnostiach nie sú), ideológia sa nemôže nikdy mýliť. Za zločincov sú označovaní tí, ktorí podkopávajú pokrok a musia byť preto odhalení a potrestaní (Gulag). Takáto politika má tendenciu vrátiť sa k primitívnemu mysleniu s nulovým súčtom. Ak existuje niečo, čo nechcete, musí vám to niekto vziať. Výsledkom je podľa Tooba to, že sa nájdu jedinci ochotní chudobným ešte viac zbedačiť život, len aby sa mali aj bohatí ľudia horšie.
