Konečne sa o tom hovorí otvorene: Záchodová revolúcia

, Project Syndicate Foto: SITA/AP

Politici a filantropi často hovoria o abstraktných, vznešených ideách, ako je udržateľnosť a transformácia cez dialóg. Billovi Gatesovi a indickému premiérovi Narendra Módímu preto treba zatlieskať za to, že sa zaoberajú všednejšou, ale zásadnou témou: záchodmi.

Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov chce premeniť samotnú technológiu toaliet, aby nezáviseli na významnej infraštruktúre, ako sú kanalizačné sústavy a čističky odpadových vôd. V roku 2011 Nadácia Gatesových vyhlásila výzvu Reinvent the Toilet (Upgrade záchoda), ktorá udeľuje granty výskumníkom, "ktorí využívajú inovatívne prístupy, založené na fundamentálnych inžinierskych postupoch, k bezpečnému a udržateľnému nakladaniu s ľudskými výkalmi." Dúfa sa, že záchody dvadsiateho prvého storočia dokážu premeniť telesné odpady človeka na energiu, hnojivo, alebo dokonca pitnú vodu.

Modi vyhlásil, že stavať záchody je dôležitejšie ako stavať chrámy a začal kampaň za ukončenie „voľného kladenia“ v Indii do roku 2019, čo by pripadalo na 150. výročie narodenia vodcu indickej nezávislosti Mahátmu Gándhího. Pre dosiahnutie tejto méty Módího vláda urýchlene buduje základné hygienické zariadenia a po celej krajine, osadzuje milióny záchodov, okrem iného vždy aspoň jeden do každej školy. Úsilie India sa podobá snahe jej väčšieho suseda, Číny, ktorá tiež stavia záchody po celej krajine, konkrétne na podporu tamojšieho odvetvia cestovného ruchu. Čínsky národný úrad pre cestovný ruch sa uvádza, že v roku 2015 v rámci takzvanej "záchodovej revolúcie" vybudoval okolo turistických cieľov 14 320 toaliet a ďalších 7 689 zariadení modernizoval.

Tvorcovia politík sa na túto tému zameriavajú oprávnene. Zlá hygiena je významná rozvojová výzva: hoci počas uplynulých 25 rokov získali prístup k základným, bezpečným hygienickým zariadeniam dve miliardy ľudí, naďalej chýba viac ako 2,5 miliarde. To je polovica rozvojového sveta. V bohatých krajinách sa splachovacie záchody berú za samozrejmosť, ale v Indii ich chýba toľko, že na túto krajinu pripadá 600 miliónov z jednej miliardy ľudí na svete, ktorí sa musia uchyľovať k vyprázdňovaniu na voľnom priestranstve. To má vážne zdravotné dôsledky, najmä pre deti. Chronické hnačky v Indii usmrtia ročne takmer 200 000 detí a súvisia s podvýživou a zakrpateným rastom u 43 % detí vo veku do piatich rokov. Deti vystavené takýmto podmienkam sú náchylné na oportúnne infekcie, ako je zápal pľúc, či dokonca obrna. Tieto čísla sú v Indii oveľa vyššie ako v iných krajinách s podobnými výškami príjmov, ale lepšou hygienickou výbavou. Nedostatkom toaliet neúmerne trpia tiež ženy, pretože základné nároky na súkromie vyžadujú, aby si uľavili až po zotmení, keď sú väčšej miere hrozí fyzické napadnutie aj náhodné zranenia.

Škody na verejnom zdraví v dôsledku žalostnej situácie ohľadom záchodov obmedzujú hospodársky rozvoj, pretože spôsobujú, že pracujúci produkujú, usporia a investujú menej a zároveň aj skôr umierajú. Podľa odhadu Svetovej banky ročný globálny účet za nevyhovujúcu výbavu sanitárnou technikou dosahuje 260 miliárd dolárov, pričom na Indiu z úhrnu pripadá bezmála 54 miliárd dolárov (6,4 % jej HDP).

Žiadne rýchle riešenie problému neexistuje.

Aj pri vyššej dostupnosti toaliet bude nejaký čas trvať, než sa ľudia novým hygienickým návykom prispôsobia. Mimovládne organizácie ako WaterAid preto vyzvali na posilnenie osvety v školách aj prostredníctvom médií, s cieľom vysvetliť zdravotné, bezpečnostné a ekonomické prínosy lepšej hygieny.

To poukazuje na ďalšiu výzvu: náklady.

V najbližších 15 rokoch budú prístup k základným hygienickým zariadeniam potrebovať ďalšie tri miliardy ľudí a zabezpečenie ich potrieb vyjde na približne 33 miliárd dolárov ročne, odhaduje Guy Hutton, rozvojový ekonóm Svetovej banky.

Huttonov odhad je súčasťou analýzy Ciele trvalo udržateľného rozvoja (CUR) Organizácie Spojených národov v oblasti vody a sanity, v rámci ktorej prijala OSN 169 rozvojových cieľov pre tento rok. Rozvojové organizácie a darcovské vlády si lámu hlavu už nad prostým rozsahom nových ukazovateľov, a preto sa OSN obrátila na ekonómov, aby posúdili jednotlivé ciele a určili medzi nimi priority.

Pri investícii vo výške 33 miliárd dolárov by tri miliardy ľudí získali prístup k dnešným nízkonákladovým záchodovým technológiám. To znamená na vidieku k vedrom splachovaným alebo suchým latrínam, v mestských oblastiach ku splachovacím toaletám napojeným septik. Návratnosť investícií by v sociálnych prínosoch dosiahla 94 miliárd dolárov ročne, teda takmer tri doláre na každý vynaložený dolár. Tento odhad zahŕňa úspory plynúce z ekonomických i zdravotných účinkov, napríklad z vyššej produktivity pracovníkov a odstránenia príčin chronických hnačiek a ďalších ochorení. Skutočné prínosy by pritom najskôr boli ešte vyššie, keby sme započítali aj súvisiace zlepšenie životného prostredia a výkon detí v školách.

Mali by sme ale tiež pripustiť, že peniaze vynaložené na zlepšovanie hygieny – v zmysle sociálnych prínosov na investovaný dolár – by bolo potenciálne možné vynaložiť ešte lepšie a s veľkým dopadom,  ako je potrebné potláčanie tuberkulózy alebo rozširovanie dostupnosti plánovaného rodičovstva. Peniaze by sa mali najprv vyčleniť na sanitačné projekty, ktoré prinesú najviac. Jedným jednoduchým opatrením by bolo zamerať sa na skoncovanie s otvorenou defekáciou vo vidieckych oblastiach,  zavedením spoločných latrín. Stálo by to len asi 14 miliárd dolárov ročne a zabezpečilo by to sociálne prínosy vo výške šesť dolárov na každý vynaložený dolár.

Ešte v minulej generácii sme politikov ani filantropov nepočuli hovoriť o záchodoch, nieto aby si z nich urobili jadro svojej rozvojovej práce. Skutočnosť, že Modi a Gates tak urobili, je úspechom samo o sebe. Pred nami je ale ešte veľa práce a pri rozdeľovaní vzácnych prostriedkov medzi rozvojové investície by sme nemali púšťať zo zreteľa čísla. Jedine starostlivým zvažovaním nákladov a výnosov sa vyhneme splachovaniu peňazí do kanála.

 

Autorom je Bjørn Lomborg, hosťujúci profesor na Copenhagen Business School, riaditeľ Centra Kodanského konsenzu, ktorý sa snaží študovať ekologické problémy a ich riešenia s využitím najlepších dostupných analytických metód. 

 

Súvisiace články

Aktuálne správy