Joseph Stiglitz: Niet divu, že EÚ nefunguje

, quartz Foto: SITA/AP;TASR/AP

Globalizácia vyvoláva v ostatnom čase oveľa viac nespokojnosti než kedysi. Stačí spomenúť Brexit, Trumpovu prisťahovaleckú rétoriku, a aktivity proti podpisu transatlantickej obchodnej dohody. Hospodárske výhody vyplývajúce z voľného pohybu tovaru a kapitálu, a do určitej miery aj obyvateľstva, ktoré dominovali pri tvorbe ekonomickej politiky v roku 1990, dnes čelia stále húževnatejšiemu odporu vo vyspelých ekonomikách sveta.

Profesor ekonómie Joseph Stiglitz hovorí, že by to nemalo byť prekvapením. Laureát Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2001 patrí už dlhodobejšie ku kritikom neoliberálneho postoja, ako to on nazýva "trhového fundamentalizmu". Vo svojej najpredávanejšej knihe z roku 2002, Globalizácia a nespokojnosť s ňou, verejne karhal MMF okrem iného aj pre záchranné programy na znižovanie vládnych dlhov a deficitov. Tieto úsporné programy majú podľa neho tendenciu stiahnuť príjemcu do hlbokej recesie. Kniha vyvolala búrlivé diskusie, Ken Rogoff, v tom čase hlavný ekonóm MMF, označil Stiglitzove myšlienky "prinajlepšom za veľmi kontroverzné."

Vo svojej novej knihe Euro: Ako spoločná mena ohrozuje budúcnosť Európy, Stiglitz, bývalý šéf administratívy ekonomických poradcov Bieleho domu, analyzuje tlak v nadnárodnej hospodárskej politike a poukazuje na chyby, za ktoré môžu úsporné opatrenia. Stiglitz tvrdí, že eurozóna bol projekt nesúci ohromné množstvo ideológie, ktorá účinne oslepila tvorcov pred tým, aby videli hlboké nedostatky v systéme. Napríklad tým, že sa prijala jednotná mena a pri ekonomických šokoch už nemôže využiť oslabenie meny na podporu vývozu a domáceho dopytu. Ak hovorí o ideológii, myslí tým aj aspekt globalizácie. "Ako ďalší krok ekonomickej integrácie, bolo zavedenie jednotnej meny. Priorita jednotnej meny nebola založená na ekonomických podkladoch, šlo o slepú vieru.“

S odvolaním sa na štrukturálne problémy a prepuknutie dlhovej krízy v Grécku v roku 2010, Stiglitz hovorí, že sa tým fakticky odsúdila veľká časť menového bloku na trvalú depresiu. Mechanizmus podporných balíčkov považuje za otrocký systém, kde výpomoc dávkovaná po kvapkách je viazaná na veľké škrty na výdavkoch a rušivé "štrukturálne reformy", ktoré len zhoršujú ekonomickú malátnosť a komplikujú návrat krajiny k ekonomickej expanzii.

Stiglitz hovorí o depresívnom stave európskeho hospodárstva, o tom ako sa ideológia prezliekla za ekonómiu. Tvrdí, že to bude mať masívne spoločenské dôsledky. Zrod eurozóny považuje za ekonomický neúspech, ktorý prispel k podkopaniu politickej solidarity. "V skutočnosti to viedlo k istému druhu rozvratu, situácia sa ešte zhoršila, ak sa majú riešiť nové problémy, ako je migračná kríza,“ cituje Stiglitza quartz..

Nobelista vyzdvihuje neoliberálny moment, zaujímavé obdobie sociálnodemokratických vlád v mnohých krajinách, pričom ale šlo sociálnodemokratické vlády, ktoré boli v skutočnosti napravo od stredu."Tak, ako sa vyvíjali pravidlá hry, všetko bolo silne ovplyvnené tým, čo by som nazval neoliberalizmus a to, čomu hovorím trhový fundamentalizmus. A to všetko malo viesť k explózii hospodárskej činnosti, pričom sa hlásalo: nebojte sa o nerovnosti, rast zabezpečí, aby sa mali všetci lepšie! Bolo to skoro pokračovaním Reagan / Thatcherovej politiky s ľudskou tvárou.“

Stiglitz vo svojej knihe zdôrazňuje, nakoľko sa menová politika musela obávať inflácie. Nízka inflácia bola nutnosťou a takmer postačovala pre dosiahnutie rastu a stability. Mandát ECB tvorila len inflácia.“Keď rozmýšľali nad tým, ako dokáže táto nesúrodá skupinu rôznych krajín zdieľať spoločnú menu, povedali si: "obmedzíme deficit na 3 % HDP, dlhy na 6 % HDP. Nebola to ekonomická teória, ale konzervatívna, neoliberálna agenda zviazať vládam ruky. Vlády sú zdrojom nestability, ak by sme obmedzili možnosti vlády, všetko bude v poriadku.“

Grécko už stratilo 25 % svojho HDP, vrátilo sa k primárnemu prebytku. "Je to čiastočne represívne. Ale čiastočne aj priznanie „urobili sme chybu, keď sme  prizvali Grécku do eurozóny, poďme sa ho zbaviť," tvrdí Stiglitz, podľa neho ide o nemeckú diagnózu, nútiť všetkých do väčších úspor,  hoci v skutočnosti, aj Španielsko a Írsko malo pred krízou rozpočtové prebytky, a nízky pomer dlhu k HDP. "Je to úplne zlá diagnóza, žiadna veda. Skôr než by sme urobili analytickú štúdiu, aby sme si dali odpoveď na otázku odkiaľ je ten neúspech, dáme voľnosť predsudkom a zlým modelom."

Stiglitz vo svojej knihe popisuje, nakoľko je nemecká ekonomika odlišná od ekonomík inde vo svete. Krajina stále verí v úsporné opatrenia, hoci MMF, ktorý nie je ľavicovou organizáciou, uviedol, že  úsporné opatrenia nefungujú, hoci pred časom boli opačného názoru. Ale poučili sa. Nemecko nie. "Je to zvláštna forma ekonomiky, ktorá má hlbokú podporu verejnosti, hlavne v Nemecku."

Ohľadom ďalšieho smerovania únie je Stiglitz pesimistom. "Spôsob, akým eurozóna pristupuje ku Grécku a Španielsku, asi nie je niečo, na čo by potenciálny záujemca povedal: "chcem byť súčasťou tohto klubu." Alebo, že chcem byť viazaný k ekonomickému klubu, kde je Nemecko zdá sa  dominantné a tak necitlivé voči demokracii a demokratickým postupom v iných krajinách?“

O rozruch v únii sa nedávno postarali Briti. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na otázku, aký druh dohody by sme mohli očakávať z časti odpovedal. "Chystáme sa na veľmi, veľmi, veľmi ťažké rokovania s Veľkou Britániou, pretože sa chceme ubezpečiť, že nikto ďalší neodíde." Stiglitz k tomu dodáva. "Členské štáty by mali veriť tomu, že EÚ a eurozóna im ponúkne také podmienky, za ktorých by nikto odísť nechcel! V prípade, že chcete prinútiť štáty, aby zostali, tým, že sa im budete vyhrážať, že ak vystúpite, skončíte na mizine, alebo, už sme vás lapili, z tejto klietky niet úniku, potom to asi nie je dobrý spôsob. Obzvlášť ak ide o projekt, ktorý by mal stáť na pilieroch demokracie a prosperity. To len vypovedá o tom, že tu „nemáme žiadnu solidaritu, neberieme do úvahy demokraciu a vieme, že náš systém nefunguje, preto jediný spôsob, ako ťa prinútime zostať je, že ťa budeme ohrozovať. Pre mňa je to symbolické, prečo EÚ nefunguje.“

 

Súvisiace články

Aktuálne správy