oPeniazoch.sk, The Atlantic Foto: SITA/AP;TASR/AP
Americkú identitu definujú slová ako sloboda, príležitosť, nezávislosť. Ich neustále omieľanie ale nie je spojené s reflexiou, či ide skutočne o akúsi americkú výnimku. Príležitostiam a slobode sa darí oveľa viac v Európe, v severských krajinách. Avšak ani tie nie sú rajom na zemi.
Počas americkej prezidentskej kampane sa z úst politikov opakovane ozýva, že Spojené štáty nie sú Fínskom, Nórskom ani inou európskou krajinou. Zdá sa, že je to evidentné, ale "američanstvo" musí byť Američanom neustále vtĺkané do hlavy najmä potom, čo Bernie Sanders naznačil, že by sa ich krajina mohla niečomu priučiť v severoeurópskych štátoch. Napríklad v oblasti príjmovej nerovnosti, poskytovaní zdravotnej starostlivosti či materskej dovolenky. Napríklad Marco Rubio na to reagoval s tým, že "Sanders je veľmi dobrým prezidentským kandidátom… ale iba vo Švédsku".
Anu Partanenová vo svojej novej knihe "The Nordic Theory of Everything: In Search of a Better Life" tvrdí, že príležitosti slobodu sa oplatí hľadať vo Švédsku, Dánsku, Nórsku, Fínsku a na Islande. Zároveň však vyvracia názor, že by tieto krajiny boli nejakým rajom na zemi. Autorka je na prvý pohľad neobvyklou nositeľkou podobných názorov. Z rodného Fínska sa totiž presťahovala do USA, kde nedávno získala občianstvo. Práve jej vlastné skúsenosti ju ale vedú k presvedčeniu, že krajiny ako Fínsko dnes robia pre naplnenie amerického sna viac než samotné Spojené štáty.
Vo svojej knihe sa zamerala na to, čo môže moderná spoločnosť urobiť, aby podporovala slobodu a príležitosti. Tvrdí, že severské vlády poskytujú sociálne služby, ktoré americká vláda v ponuke nemá. Poukazujú na to podľa nej obrázky z bežného života Američanov. Pýta sa napríklad, či "sloboda znamená zostávať v zamestnaní, ktoré neznášate, pretože inak by ste stratili zdravotné poistenie. Alebo , či predstavuje nezávislosť život z partnerovho príjmu vo chvíli, keď musíte odísť z práce, aby ste sa mohli starať o malé dieťa. Či je príležitosťou závislosť na rodičoch v prípade úverov, ak chcete doštudovať univerzitu. „Znamená naplnenie amerického sna obrovská nálož stresu? "
Podľa Partanenovej ponúkajú krajiny ako Fínsko príležitosti, o ktorých sa v USA len hovorí. Ľudia vo Fínsku, Nórsku či Dánsku majú v súčasnosti oveľa lepšiu možnosť dostať sa v spoločensko-ekonomickom rebríčku vyššie ako ich rodičia. "Spojené štáty nie sú Fínskom a to je pre nich v určitom zmysle zlá správa," píše autorka. Podľa nej už celý rad štúdií ukazuje, že v severských krajinách existuje oveľa vyššia spoločenská mobilita ako v Spojených štátoch, a to čiastočne aj z dôvodu vysokej príjmovej nerovnosti, ktorá v USA panuje.
Nathan Heller z The New Yorker je ale toho názoru, že v niektorých oblastiach je lepšie sa Fínsku nepodobať. Severská definícia slobody je podľa jeho mienky iná ako americká. V krajinách ako Švédsko sa kladie dôraz na obmedzovanie rizík. V USA je ale pohľad opačný a zdôrazňuje sa osobná zodpovednosť za riziká, ktoré podstupujeme. Keď sa Partanenovej spýtali, prečo žije v USA, keď si Fínsko vedie tak výnimočne dobre, odpovedala, že jej Spojené štáty od malička imponovali tým, že v nich možno ísť slobodne za svojim snom. Následne však zistila, že za ostatných tridsať rokov sa znateľne zmenili tak Spojené štáty, ako aj severské krajiny.
"Domnievam sa, že problém Spojených štátov tkvie v tom, že vláda je tam prítomná všade, ale zároveň neponúka základné služby, ktoré sú významné a ktoré by zlepšili životy všetkých. Americký model sa v podstate stále spolieha na podporu rodiny. Ja svoju rodinu milujem, rovnako ako každý, a nehovorím, že jej podpora je zlá. Takýto model bol ale vhodný v čase, keď ľudia žili viac pohromade. Ekonomika je dnes ale veľmi globalizovaná a líši sa od toho, ako vyzerala kedysi. Ak sa v takejto situácii stále spoliehame najmä na rodinu, prináša to problémy. Domnievam sa, že v tejto súvislosti je lepší severský prístup k láske. Tá je podľa nás skutočná iba v prípade, že ľudia sú na sebe nezávislí a sú si rovní. Nie je potom taká potreba skrývať niektoré veci, nepanuje toľko nevraživosti," hovorí Partanenová.
Autorka tiež poukazuje na štúdiu, ktorú nedávno zverejnili The New York Times. Podľa jej záverov sú bezdetní Američania šťastnejší ako tí, ktorí deti majú. V iných krajinách, vrátane tých na severe Európy, je tomu ale naopak. Prečo? Podľa štúdie sú príčinou faktory ako platená dovolenka či podpora v čase choroby. Práve tie vysvetľujú, prečo sú Američania šťastnejší bez detí. Ide o "logistické problémy", ktoré sa môžu zdať málo významné. Určujú však kvalitu dennodenného života a preto ich nemožno ignorovať.
