oPeniazoch.sk, Pimco Foto: SITA/AP
Pri investičnom rozhodovaní začíname vždy s dlhodobým výhľadom, ktorý tvoria náš investičný rámec pre ďalších 3 - 5 rokov. Nás hlavný scenár teraz počíta s tým, že globálnej ekonomike sa bude viesť relatívne dobre, riziká ale porastú. Jedno z nich predstavuje rastúci hrozba populizmu a jej ekonomické a politické dôsledky.
Práve kvôli tomuto trendu sme opatrnejší, čo sa týka európskych investícií. Výsledky hlasovania o odchode Veľkej Británie z EÚ tento náš postoj len potvrdzujú. Na druhej strane sa v túto chvíľu domnievame, že Brexit bude mať vplyv najmä na britskú ekonomiku a globálna ekonomika ho výraznejšie nepocíti.
Rast britskej ekonomiky v dôsledku Brexitu podľa našich odhadov klesne v nasledujúcich štyroch rokoch o 1 – 1,5 percentuálneho bodu. To znamená, že rast tejto ekonomiky sa priblíži nule a centrálna banka BoE sa tak bude snažiť o stimuláciu znížením sadzieb. Z globálneho hľadiska bude Brexitom najviac dotknutá eurozóna a očakávame, že ECB kvôli tomu prikročí k ďalšiemu monetárnemu uvoľneniu. Zvýšená neistota sa potom prejaví znížením tempa rastu ekonomiky eurozóny o 0,2 – 0,3 percentuálneho bodu.
Jedným z veľkých rizík je teraz možnosť naštartovania trhovej špirály. Vyššia volatilita by prinášala vyššiu neistotu a tá by následne tlmila ekonomickú aktivitu. Doterajší smer ale taký vývoj nenaznačuje. Trhy už v podstate vo svojich cenách odrážajú novú realitu, najviac sa to prejavilo na aktívach vo Veľkej Británii. Negatívny tlak sa ukázal aj na akciách európskych bánk. Mimo týchto oblastí však nedošlo k väčším pohybom. Kľúčovým indikátorom je teraz kurz amerického dolára. Po zasadnutí krajín G20 v Šanghaji neprišlo už žiadne prekvapenie z Číny, ale silnejší dolár zvyšuje riziko ďalších devalvácií jüanu. Tie by výrazne zvýšili volatilitu na trhoch a vývoj by bol podobný ako v auguste roku 2015.
Ohrozuje Brexit dlhodobú stabilitu EÚ?
Je možné, že Brexit podporí určité populistické hnutia, ale podľa nás by nemalo ísť o výraznejšie zmeny. Tieto riziká tu boli už predtým a je dôležité nezabúdať, že oveľa väčším rizikom by bolo vystúpenie nejakej krajiny z eurozóny. Domnievame sa napríklad, že keby Grécko vystúpilo v roku 2011 z eurozóny, malo by to oveľa tvrdší dopad ako Brexit. Dnes je pozitívne aj to, že reakcie ECB sú oveľa čitateľnejšie. Je ale dôležité mať stále na pamäti spomínané riziko spojené s populizmom, a to najmä v spojitosti s väčšími členskými krajinami.
Ako sa Brexit prejaví na britskom bankovom sektore?
Tu musíme rozlišovať medzi medzinárodnými bankami, ktoré sa zameriavajú najmä na investičné bankovníctvo, a bankami britskými. Tie sa zameriavajú hlavne na bankovníctvo komerčné a retailové. Prvej skupiny sa týkajú určité problémy spojené s presunmi a pobytom zamestnancov, ale makroekonomické dôsledky by mali byť obmedzené. V prípade druhej skupiny sa ale situácia líši a podľa nášho názoru je prepad cien akcií týchto bánk namieste. Budú totiž čeliť nižšiemu rastu úverového portfólia aj vyšším stratám zo zlých úverov. To sa následne prejaví na ich ziskovosti. Na druhej strane je britský bankový sektor silný a nevidíme tu riziko bankovej krízy, ktorá by nasledovala krízu politickú.
Akcie európskych bánk boli po Brexite volatilné, ale vysokou volatilitou prechádzali aj predtým. Zdá sa, že investori sa zameriavajú najmä na najslabšie body európskeho bankového systému. Týka sa to najmä talianskych a portugalských bánk s ich zlými úvermi a nedostatočnou výškou kapitálu. Pri existujúcich obavách z ich solventnosti niet divu, že tieto tituly trpia. Pri silnejších bankách s vysokými dividendami už je ťažšie pochopiť, prečo by mali čeliť prudkým poklesom ceny.
Podľa nášho názoru sa teraz kurz libry pohybuje na rozumných úrovniach a nečakáme, že by mal nastať výraznejší obrat k posilneniu. Všeobecná neistota tomu zabráni, pretože menové trhy sú všeobecne na politický vývoj najcitlivejšie. Výnosy britských vládnych dlhopisov sa teraz nachádzajú v porovnaní so stavom pred referendom asi o 40 bázických bodov nižšie. Rast výnosov nie je pravdepodobný už kvôli očakávanému zníženiu sadzieb centrálnou bankou. Nemyslíme si však, že by sadzby mali klesnúť do záporných hodnôt.
Autormi sú Andrew Balls, Mike Amey, Philippe Bodereau.
