oPeniazoch.sk, quartz Foto: thinkstock
Nová tvár ekonomiky mení doterajšie pravidlá hry. Mnoho mladých sa viac-menej odôvodnene obáva, že ich vlastne už ani nečká odchod do dôchodku. Dá sa na to pozerať ako na zlú správu. Odchod do dôchodku, ako ho dnes poznáme, možno skutočne zanikne. Dobrou správou je, že spoločnosť by mohla byť schopná prispôsobiť sa. To by znamenalo, že predĺžený pracovný život by v skutočnosti predstavoval niečo, čo stojí za oslavu.
Nebolo to tak dávno, v druhej polovici minulého storočia, keď ešte väčšina ľudí očakávala, že okolo sedemdesiatky už budú na dôchodku. Ale situácia sa zmenila. Dnes ľudia žijú dlhšie a zdravšie, čo sa dá považovať za skvelú vec, okrem toho, že mnohí z nás jednoducho nemajú úspory na financovanie ďalšieho desaťročia bez práce.
To platí najmä pre generáciu Y. Kvôli kríze, hypotekárnej záťaži a abnormálnym číslam nezamestnanosti majú pred sebou pochmúrne finančné vyhliadky. Mnohí mladí ľudia začali svoju kariéru s dlhom. A hoci ide o generáciu, ktorá sa stavia zodpovedne k dôchodkovému sporeniu, je pravdepodobné, že mnohí z nich budú musieť pokračovať v práci, aj keď dovŕšia 70, či 75 rokov. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa objavuje otázka, ako môžeme zmeniť to, čo so sebou prináša dlhší pracovný život.
Na začiatok musíme uznať výhody dlhšieho pracovného života. Nielen, že je to šanca na zlepšenie finančného zabezpečenie, ale tiež, že dokáže pomôcť ľuďom udržať si pocit potrebnosti, zotrvanie v sociálnom kontakte. Výskumy naznačujú, že starší ľudia, ktorí svojej pracovnej aktivite venovali viac zo svojho života, majú menej ochorení než tí, ktorí sa rozhodli odísť do dôchodku skôr. Držiac sa tejto logiky by prosperujúca pracovná sila dokázala udržať stále rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť. Navyše veľká armáda pracovnej sily by dokázala rozšíriť daňový základ a generovať vyššie príjmy do štátneho rozpočtu.
Avšak odloženie odchodu do dôchodku bude len vtedy vnímané pozitívne, keď zmeníme podstatu práce. Prvým krokom, ktorý by spoločnosti mali uprednostňovať, je rozvíjanie vzájomného rešpektu a prepojenie medzi vekovými skupinami. Mnoho firiem si už dnes uvedomilo, nakoľko dôležitá je viacgeneračná firemná kultúra a preto investujú do vekovo neutrálneho pracoviska. To si bude vyžadovať pracovné priestory s funkciami, ktoré dokážu uspokojiť zdravotné potreby starších zamestnancov. Napríklad automobilka BMW vo svojom pilotnom projekte pre starších pracovníkov, na montážnych linkách zmenila isté zariadenia, od stoličiek a podláh až po obuv a pracovné stoly. Všetko prispieva k zníženiu fyzickej záťaže pracovníkov. Tieto zmeny stáli zhruba 40 000 eur, ktoré sa už ale firme vrátili vo vyšších výnosoch, vrátane zvýšenia produktivity o 7 % a zníženia absencie.
Firmy budú musieť začať ponúkať školenia pre získanie celoživotných zručností pre svojich zamestnancov. Príležitosti pre vzdelávanie nemusia skončiť v ranej dospelosti. Prebiehajúce vzdelávacie programy môžu udržať ľudí v obraze, pokiaľ ide o osvedčené postupy v daných odboroch a umožniť im, aby zostali na vlne, čo sa týka najnovších pokrokov a technológií. Povzbudzovanie zamestnancov, aby strávili časť svojho pracovného dňa on-line samoštúdiom, sa ukazuje ako nákladovo efektívne. Zácvik zručností zahŕňa aj mentorstvo, čo môže byť obojsmerná komunikácia medzi generáciami. Niektoré podniky už testujú tzv. "reverzný mentoring", v ktorom si mladší a starší pracovníci vymieňajú svoje odborné znalosti z oblastí, ktoré poznajú najlepšie.
Pružné pracovné rozvrhy môžu tak isto pomôcť starším pracovníkom. Podľa pracovného práva platného v Singapure, sa musia na tamojšom pracovnom trhu zaručiť primerané pracovné podmienky a primeraná odmena pre starších pracovníkov. Zamestnávatelia sú povinní ponúkať jednoročný kontrakt pre opätovné zaradenie do profesijného života pracovníkom vo veku od 62 do 65 rokov. Zo zákona môžu firmy žiadať o podporu, ak ponúknu zamestnanie dobrovoľnému záujemcovi vo veku viac než 67 rokov. Vláda poskytuje zamestnávateľom až 3 % z mesačného platu zamestnanca, ak je vo veku 65 rokov a viac. Táto metóda berie do úvahy pohľady oboch, tak starších zamestnancov ako aj zamestnávateľov, ktorí potrebujú kvalifikovaných, kompetentných a zdravých pracovníkov. Tento model by pravdepodobne bolo ťažké replikovať v iných krajinách. Ale úspech programu v Singapure naznačuje, že iné krajiny môžu zaviesť svoje vlastné kroky, aby dokázali zabezpečiť, že sa starší ľudia dostanú k vhodným pracovným príležitostiam.
Komunity, mestá a politici by tiež mali pristupovať dynamickejšie k novej ére neskoršieho odchodu do dôchodku. V posledných niekoľkých rokoch sa hovorí o presadzovaní potreby vytvoriť infraštruktúru pre "úspešné starnutie." Ide o potreby zdravotníctva podľa veku, bývania a dopravy, vzdelávania, rekvalifikácie a pracovných príležitostí, sociálnej a komunitnej spolupatričnosti. Takáto dynamika by podľa predpokladov mala vychádzať z nutnosti. V čase, keď dnešní mladí dosiahnu dôchodkový vek, už by mali byť takéto infraštruktúry ľahko dostupné.
Nesmieme zabúdať, že na nový druh pracovného života budú mať značný vplyv technológie. Vozidlá bez nutnosti šoférovania môžu byť prínosom pre starších pracovníkov, ktorí postupom času stratili schopnosť viesť vozidlo, alebo nemajú prístup k verejnej doprave. Je jasné, že technológie, ako videokonferencie a virtuálna realita, majú svoj potenciál, hlavne ak ide o prácu na diaľku.
Avšak ani možnosti pružnejších politík na pracovisku a lepšie infraštruktúry, nedokážu zabezpečiť, aby sa niektorí ľudia nemuseli trápiť myšlienkou, ako ich práca dokáže uživiť na večné časy, hlavne ak sú na pozíciách ako napríklad obchodný zástupca, alebo podnikový právnik. Dôležité však je si uvedomiť, že predĺženie nášho profesionálneho života nemusí nutne znamenať, že sa máme usilovať dosiahnuť kariérny vrchol v danej primárnej oblasti. Dlhší pracovný život nám môže dať príležitosť uplatniť svoje schopnosti v nových oblastiach alebo zmeniť svoje smerovanie v živote neskôr, s vedomím, že máme pred sebou ešte dostatočný počet rokov, ktoré musíme odpracovať.
Všetci chceme mať vitálny, zdravý život, ktorý nám ponúka pocit zadosťučinenia, náležitého významu. Práca nie je jediný spôsob, ako môžeme dosiahnuť tieto ciele. Ale pretože mnohí z nás budú musieť pracovať tak, či tak, mali by sme chytiť príležitosť za pačesy a snažiť sa premeniť nutnosť na výhodu.
