oPeniazoch.sk, yahoo Foto: thinkstock
Žijeme v podivuhodnom svete. To platí aj pre nadväzovanie vzťahov. Na zoznamovanie už neslúžia spoločenské podujatia, ale skôr rôzne aplikácie a elektronické komunikačné kanály. Radšej pošleme SMS, akoby sme sa mali na plánovaní spoločnej večere dohadovať po telefóne. Ale taký je vývoj, z historického pohľadu bolo vždy randenie previazané na ekonomiku.
Moira Weigelová je autorkou knihy „Práca lásky: Vynález menom randevú," v ktorej odhaľuje, ako bola evolúcia stretnutí previazaná na ekonomiku. Weigelová sa vo svojej publikácií zameriava na zmeny v stretnutiach dvojíc v priebehu minulého storočia. Od vyčkávania v ére po II. svetovej vojne v roku 1950 až po voľnú lásku 60-tych rokov. Na príkladoch z histórie vysvetľuje, že dramatické zmeny v zoznamovaní, svedkami ktorých sme aj v súčasnosti v rámci zdieľanej ekonomiky, nie sú vlastne ničím novým.
"Dnes považujeme za najnevinnejšiu éru 50-te roky, kedy stačilo len sedieť a čakať. Oproti tomu druh nadväzovania známosti interpretovaný Normanom Rockwellom bol celkom šokujúci. Jednou z opakujúcich sa vecí v histórii randenia je, že odborníci aj rodičia posudzujú stav podľa seba. "Ach môj bože, veď to robia všetko zle. Čo to tie deti robia?"
Korene prvých dohovorených schôdzok treba hľadať v časoch, kedy sa ženy dostali do práce a opúšťali priestor svojej domácnosti. "To má čo do činenia so vstupom do pracovného procesu. Vtedy si človek začne uvedomovať hodnoty, čo si ceníme na konkrétnych osobách, alebo čo by sme si ceniť mali, to všetko sa časom mení abstraktnými spôsobmi."
Podľa Weigelovej preniká kapitalizmus do nadväzovania vzťahov v každej ére. Aj čo sa týka používaného jazyka. Všetko sa prispôsobuje ekonomike. Termíny ako "dokázať osloviť", "investície do vzťahov," len uplatňujú logiku kapitalizmu vo vzťahu k potenciálnemu partnerovi. Aj aplikácie, ktoré vám pomáhajú "nakupovať vo vašom okolí" kladú dôraz na "návratnosť investícií".
Mnoho ľudí narieka, že romantika sa už úplne vytratila, lebo v on-line prostredí ju nahradili iné formy dvorenia. S tým ale Weigelová nesúhlasí. "Chcela by som vystúpiť proti takémuto tvrdeniu, ktoré je podľa mňa konzervatívne a deštruktívne. Romantika nevymizla, len sa zmenila, vždy sa totiž je forma mení. Myslím, že máme tendenciu idealizovať a zabúdame na to, že v minulosti tu boli prekážky, ktoré zoznamovanie veľmi komplikovali. Také 50-te roky boli určite skvelé, ale len ak ste boli beloch z mesta, pre mnohých iných to až taká veľká výhra nebola. Ak ste sa zaľúbili do zástupcu inej rasy, okamžite nastali komplikácie. Ak ste patrili do LGBT komunity, bolo to hotové peklo. Myslím, že dnes máme svet plný možností, ktoré nám otvorili technológie. Určite to nie je koniec randenia, ako ho poznáme."
Dnes sme svedkami zdieľanej ekonomiky, kde ľudia často majú väčšiu kontrolu nad svojim časom. Sme viac flexibilní aj v schôdzkach a vo svete nadväzovania známostí. "Odkazy typu prídem po Teba okolo šiestej, dávali zmysel v časoch, keď ľudia mali prácu, ktorá fixne začína a končí. Ale dnes už vo väčšine prípadov zamestnávateľ umožňuje pohyblivý pracovný čas a mnohí z nás stali sexuálnymi hráčmi na voľnej nohe. Dnes je väčšia pravdepodobnosť, že dostanete na smartfón otázku: "ty si ešte hore?"
Weigelová tvrdí, že pozvanie na rande môže aj dnes predstavovať tvrdý oriešok. "Keď berieme manželstvo za dlhodobú zmluvu, mnoho ľudí si myslí, že práve začiatky v podobe nezáväzných stretnutí sú z celého toho úsilia to najhoršie, s nepredvídateľným výsledkom." Ako píše Weigelová v svojej knihe, kým sa zamilujete, považujte tie schôdzky za "bezplatnú stáž."
