oPeniazoch.sk, The Atlantic Foto: SITA/AP;thinkstock
Držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz už napísal dve knihy na tému rastúcej príjmovej nerovnosti. Kvantitatívne uvoľňovanie považuje za darček pre najbohatšie 1 % populácie.
V rozhovore pre The Atlantic Stiglitz uviedol, že "HDP je jednoducho sumou celkovej produkcie v ekonomike, ale nehovorí nič o tom, koľko peňazí tečie do vreciek tým, či oným. Počas prvých troch rokov ekonomického oživenia pritom 91 % všetkého rastu šlo do vreciek najbohatšieho 1 % spoločnosti. Zvyšných 99 % si celkovo dokonca pohoršilo. Súvahy tejto časti spoločnosti totiž utrpeli, pretože ceny domov, ktoré tvoria hlavnú časť jej aktív, klesli o 20 – 50 %. Potom prišlo kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré pomohlo akciovému trhu, ale priemerný Američan veľa akcií nedrží. QE tak bolo v podstate darčekom najbohatšiemu 1 % populácie".
Stiglitz tvrdí, že FED by sa mal zamerať najmä na to, aby sa k úverom dostávali menšie firmy. "Mali bankám povedať to isté, čo urobili v iných krajinách: ak od nás chcete financie, musíte požičiavať malým a stredne veľkým spoločnostiam. Musíte zabezpečiť, aby peniaze nešli na špekulácie s realitami či do zahraničia, alebo do hedžových fondov. Sadzby nie sú tou hlavnou témou, tou sú úvery a ich dostupnosť," tvrdí ekonóm. Negatívne sadzby sú podľa Stiglitza len výsledkom toho, že sa centrálne banky vo svojej politike zameriavajú iba na štandardné nástroje.
"Ak oživenie neprišlo po tom, čo sadzby klesli z 5 % na 0 %, nepríde ani po ich znížení do záporu. Posun sadzieb do negatívnych hodnôt navyše v ekonomike spôsobuje napätie, v niektorých európskych krajinách kvôli nemu dokonca dochádza k útlmu na úverovom trhu namiesto toho, aby tento trh ožil. Ak by si malé americké firmy mohli požičiavať za negatívne sadzby, bolo by to perfektné, ale o tom tu nehovoríme," uviedol ekonóm.
"Kedysi prevládal názor, že trhy sú v podstate efektívne a stabilné. Ľudia ako Greenspan a Bernanke tvrdili, že na trhoch bubliny nevznikajú. Mali pekné modely, ktoré ale boli úplným prepadákom a ich používanie viedlo k politike, ktorá spôsobila krízu. V neposlednom rade potom štandardné makroekonomické teórie ignorovali príjmovú nerovnosť s tým, že tá sa do chodu ekonomiky nijako výrazne nepremieta. To je úplný omyl," hovorí ekonóm na vývoj v posledných rokoch. Dodáva, že medzi potrebné zmeny patrí aj pochopenie toho, čo trh nedokáže a aké sú jeho slabé stránky.
