oPeniazoch.sk, Pimco Foto: SITA/AP;thinkstock
Agresívna monetárna politika, ktorú začal Fed používať po kolapse Lehman Brothers, fungovala napriek všetkým možným výhradám pomerne dobre a uchránila ekonomiku pred hlbokým prepadom. Prečo sa ale dnes opäť dostala možnosti použitia negatívnych sadzieb do slovníka predsedkyne Fedu, Janet Yellenovej?
Dnes sa eurozóna, Japonsko a Čína snažia prostredníctvom monetárnej politiky exportovať svoje deflačné tlaky do USA. Ich snahy môžu brániť dosiahnuť inflačný cieľ vo výške 2 % a tiež môžu ekonomiku brzdiť v tom, aby sa dostala na únikovú rýchlosť. To je dôvod, prečo Fed zvažuje zavedenie negatívnych sadzieb. Existuje niekoľko dôvodov, prečo negatívne sadzby nepoužiť, pretože by ekonomike nepomohli a dokonca by jej mohli aj uškodiť. Môže ale Fed použiť ešte niečo iné? Hovorí sa o peniazoch z vrtuľníka, avšak existuje ešte jeden nástroj, ktorý bol použitý s veľkým úspechom pred 83 rokmi.
Medzi rokmi 1929 a 1933 sa americký HDP prepadol asi o 43 % a ceny klesli takmer o 24 %. Americká vláda vyhlásila v roku 1933 zákaz vlastnenia zlatých mincí a tehál. Ľudia tak pod hrozbou väzenia predávali svoje zlato vláde za vopred stanovenú cenu vo výške 20,67 dolára. V roku 1934 bola cena zvýšená o takmer 70 % na 35 dolárov. Pozitívny dopad na ekonomickú aktivitu bol jasne viditeľný, pretože produkt sa medzi rokmi 1934 a 1936 zvýšil o 48 % a akciový index Dow Jones posilnil o takmer 80 %. Inflácia dosiahla v priemere 2 % aj napriek tomu, že nezamestnanosť sa držala na úrovni 18 %. Tento úspech bol bohužiaľ zmarený následným utiahnutím finančných podmienok, a to ako zo strany fiškálnej politiky, tak aj monetárnej.
Bolo by dnes hlúpe navrhovať, aby sa Fed pokúsil o podobný úspech tým, že ponúkne verejnosti odkúpenie veľkého objemu zlata za cenu výrazne prevyšujúcu cenu trhovú, napríklad za 5000 dolárov za uncu. Takáto operácia by bola z technického hľadiska jednoduchá, ale ide o návrh, ktorý sa zdá byť úplne mimo reality. Ak sa ale nad ním trochu zamyslíme, ide o elegantné riešenie, ktoré by okrem iného výrazne zvýšilo inflačné očakávania.
Kvantitatívne uvoľňovanie je pre ľudí mimo Wall Street nepochopiteľné a negatívnym sadzbám rozumejú už len akademici. Tieto nástroje tak nemajú na všeobecné inflačné očakávania veľký vplyv. Spotrebiteľ ale rozumie zlatu oveľa viac než bankovému systému a popísané nákupy zlata by tak uvoľnili kotvu nízkych inflačných očakávaní. Americký dolár by v prvej fáze týchto nákupov pravdepodobne oslaboval, je ale možné, že iné centrálne banky by sa nakoniec k nákupom pridali podobne, ako sa pridali ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu.
Mnohí budú iste tvrdiť, že podobné návrhy sú absurdné a ide len o ďalší skrytý spôsob, ako tlačiť peniaze. Koniec koncov prečo by Fed nemohol namiesto zlata nakupovať nehnuteľnosti, ropu alebo iné aktíva? A prečo sa vlastne zdržovať so zlatom, keď je možné použiť peniaze z vrtuľníkov? Lenže iba zlato možno v porovnaní s inými aktívami považovať za ekvivalent peňazí. A peniaze z vrtuľníkov nie sú v dohľadnom čase politicky priechodné. Uvedomme si tiež, že pre rad ekonómov boli ešte pár rokov dozadu, nezmyselné aj negatívne sadzby, ktoré dnes používa hneď šesť centrálnych bánk. Ich efektivita je pritom sporná, zatiaľ čo u nákupov zlata centrálnou bankou máme historický dôkaz toho, že funguje.
Autorom je Harley Bassman.
