oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA/AP
Argentína sa v utorok po pätnásťročnom vylúčení triumfálne vrátila na medzinárodný trh dlhopisov. Emisie obligácií vyniesla 16,5 miliardy dolárov, čo bolo viac, než sa očakávalo, a pritiahla celkové objednávky v hodnote 69 miliárd dolárov. S pomocou peňazí z vydaných dlhopisov vláda v Buenos Aires vyplatí ešte tento týždeň zvyšných veriteľov, s ktorými sa v tomto roku dohodla na riešení ich pohľadávok.
Z predaja dlhopisu s desaťročnou splatnosťou, na ktorý sa sústredil záujem investorov, získala Argentína 6,5 miliardy dolárov, ročný výnos pre investorov bol stanovený na 7,5 percenta. Vláda ďalej predala trojročné, päťročné a tridsaťročné dlhopisy. Priemerný výnos všetkých tranží predstavoval 7,14 percenta, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na miestneho makléra a argentínske ministerstvo financií.
Objem podaných objednávok bol jeden z najväčších, aký kedy pritiahla ponuka dlhopisov krajín s rozvíjajúcou sa trhovou ekonomikou. Argentíne to umožnilo stanoviť na svoje dlhopisy výhodné ceny. Úspešný návrat na trhy je dielom vlády pravicového prezidenta Mauricia Marciho, ktorý nastúpil do funkcie až vlani v decembri. "Mohli sme pokojne vydať dvakrát toľko dlhopisov," povedal na tlačovej konferencii argentínsky minister financií Alfonso Prat-Gay. Dodal, že splatenie starého dlhu a nová emisia naštartujú ekonomiku a pomôžu skrotiť infláciu, ktorá je v Argentíne jednou z najvyšších na svete.
Argentína v roku 2002 vyhlásila najväčší štátny bankrot v histórii a väčšina investorov potom prijala odpis viac ako dve tretiny svojich pohľadávok. Zvyšní investori však nové dlhopisy so zníženou hodnotou neprijali, čo viedlo k zdĺhavým sporom a vylúčenie krajiny z medzinárodných kapitálových trhov.
Prezident Macri po svojom nástupe nestrácal čas a počas niekoľkých mesiacov sa jeho vláda s poslednými nevyplatenými veriteľmi dohodla. Riešenie otázky starých dlhov označila za kľúč k získaniu investorov a k navedeniu tretej najväčšej ekonomiky v Latinskej Amerike späť na rastovú dráhu.
Argentína sa za čias predošlých ľavicových vlád, keď si nemohla požičiavať v zahraničí, spoliehala na tlačenie peňazí, čo viedlo k prudkému rastu inflácie a sporom o meraní cenových indexov s analytikmi aj Medzinárodným menovým fondom. Tento rok inflácia podľa odhadov ekonómov dosiahne 35 percent, vláda ju ale chce znížiť pod 25 percent. Krajina zároveň dlhodobo zápasí s rastom rozpočtového deficitu a ekonomickou stagnáciou.
