oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: SITA/AP;TASR/AP
V globálnej ekonomike sa deje niečo podivné, trvá to už minimálne od roku 2007. Ekonomický rast je pomalý, finančné trhy sú volatilné a ekonomická politika má často rozporuplné výsledky. Všeobecne máme tendenciu sa v každom časovom okamihu zamerať na ten najvýraznejší problém.
Nech už je to hypotekárna kríza, kríza v eurozóne, spomalenie Číny, kolaps cien ropy, atď., všetky tieto javy spolu celkom iste súvisia. Čo ich spája? Dalo by sa to zhrnúť do nasledujúcich ôsmich téz, ktoré dohromady určite vykresľujú zaujímavý obrázok.
Globálna finančná kríza a jej dôsledky
V roku 2007 začala kríza, ktorej jadrom boli zlé dlhy. Všetko sa náhle zhoršilo v roku 2008 a globálna ekonomika sa s dôsledkami tejto krízy ešte plne do dnes nevysporiadala. Základ tohto príbehu dobre popisuje Carmen Reinhartová a Kenneth Rogoff vo svojej práci. Dlhové krízy čas od času prichádzajú a vždy za sebou nechajú veľké ekonomické škody. Posledná kríza bola navyše mimoriadne intenzívna, takže jej dôsledky budeme cítiť veľmi dlho a znášať s bolesťami.
Teória veľkej odchýlky
Ekonóm John Taylor začal o tejto teórii hovoriť v roku 2011. Podľa neho žijeme v časoch, kedy prebiehajú väčšie intervencie zo strany makroekonomickej politiky, menej je uplatňovaný prístup založený na pravidlách a celkový vývoj možno menej presne predpovedať. Nastala teda odchýlka od predtým uplatňovanej "dobrej politiky" a toto odchýlenie začalo niekedy v roku 2003. Vtedy sa totiž Fed rozhodol držať sadzby nižšie, než odporúčalo tzv. Taylorovo pravidlo (autorom je ten istý John Taylor). K tomu sa začala pridávať vládna pomoc poskytnutá rôznym súkromným a fiškálnymi stimuláciami v USA aj v Európe. Táto Taylorova téza je predmetom intenzívnej kritiky, avšak názor, že centrálne banky aj vlády urobili množstvo chýb, je dnes široko rozšírený.
Koniec storočia Spojených štátov amerických
Po roku 1940 boli Spojené štáty vo svete dominantnou silou, dolár sa stal v podstate globálnou menou. V posledných rokoch táto dominancia už upadá, aj keď na druhej strane sa neobjavuje žiadna iná krajina či inštitúcia, ktorá by rolu USA mohla prevziať. Výsledkom je neustála neistota, geopolitické tenzie a vysoká volatilita na finančných trhoch aj v ekonomike. Zatiaľ sa nezdá, že by sa táto situácia mala v dohľadnom čase zmeniť.
Koniec inflácie
Historik David Hackett Fischer tvrdí, že od roku 1200 prebehli vo svete štyri veľké cykly rastúcich cien. Prvé tri sa dostavili po obdobiach politickej a ekonomickej neistoty, po nich prišlo dlhé obdobie cenovej stability. Štvrté obdobie podľa historika začalo pred rokom 1900 a teraz môžeme vidieť jeho koniec. Ak nám môže byť história nejakou vôdzkou, tento vývoj bude nejaký čas trvať a môže priniesť hneď niekoľko kríz.
Veľká stagnácia
Otcom tejto myšlienky je ekonóm Tyler Cowen, ktorý ju aplikoval na Spojené štáty. Dnes sa dá podobný koncept aplikovať na celú globálnu ekonomiku. Príčinou je zníženej tempo rastu produktivity, ktorú predtým ťahali hore nové technológie. K tomu sa pridáva rad faktorov, ktoré predtým poháňali rast rozvíjajúcich sa ekonomík, teraz ale strácajú na sile (nevyužité exportné trhy, nevyužitá domáce zásoba pracovnej sily, a pod.).
Technologická revolúcia
Rovnako je možné, že súčasné problémy s rastom produktivity sú len akousi predohrou k ďalšiemu boomu. Prevratné technológie potrebujú určitý čas na to, aby sa zaviedli do praxe. Aj minulé technologickej revolúcie sprevádzali problémy, chybné kroky a neistota. Carlota Pérezová tvrdí, že "informačná a komunikačná" technologická revolúcia začala v roku 1971 a podľa jej názoru je možné, že kríza rokov 2007 a 2008 je v skutočnosti vstupom do "zlatej éry". Nehovorí však, ako dlho bude trvať potrebná transformačná fáza.
Populačný vrchol
Ruchir Sharma z Morgan Stanley tvrdí, že klesajúca miera pôrodnosti je po celom svete významnou brzdou globálnemu ekonomickému rastu. Boli časy, kedy panovali obavy, že rast populácie bude zodpovedný za likvidáciu našej planéty. Avšak moderné kapitalistické ekonomiky si viedli najlepšie v časoch populačného rastu. Ak globálna populácia dosiahla svoj vrchol, kapitalizmus sa tomu bude musieť prispôsobiť.
Vrchol vo využití prírodných zdrojov
Svet sa možno blíži k bodu, kedy sa od seba odtrhne miera využívania prírodných zdrojov a ekonomický rast. Podľa Breakthrough Institute už teraz klesá využitie poľnohospodárskej pôdy, spotreba dreva či vody na hlavu. Uhlíkové emisie v rozvíjajúcich sa krajinách síce stále rastú, vo vyspelých krajinách už ale ich objem stagnuje. McKinsey Global Institute k tomu dodáva, že globálny obchod s tovarom sa stále viac mení na obchod s informáciami. Pre svet ako celok ide o vítaný jav, ale ak je nejaká ekonomika závislá na obchode s komoditami, nie je to pre ňu jednoduchá situácia.
Spomínané vysvetlenia sa často prekrývajú, ale vo svojom súčte nevedú k nejakému komplexnému vysvetleniu. Mne osobne pripadajú najlepšie tie posledné tri, ktoré popisujú globálnu ekonomiku prechádzajúcu bolestivým procesom. Je to premena éry priemyselnej na niečo lepšie. Možno by sme mohli hovoriť o Veľkej metamorfóze globálnej ekonomiky.
Autorom je Justin Fox.
