Čo sa to v tej globálnej ekonomike vlastne teraz deje?

Diskusia 5  
Čo sa to v tej globálnej ekonomike vlastne teraz deje?
Zdroj: baldingsworld
Foto: thinkstock;TASR/AP;Vladimír Gabčo


27. 2. 2016 - Za posledný mesiac som sa po celej Európe rozprával s rôznymi ľuďmi predovšetkým o čínskej, ale aj globálnej ekonomike. Zo všetkých rozhovorov vyplýva, že ľudia sa boja, pretože nechápu, čo sa deje v celej globálnej ekonomike a všade len očakávajú riziko. Istý správca aktív mi na margo tejto situácie povedal: problém je, že nikto nevie, čo sa tu ku**a práve teraz deje. Mnoho ďalších ľudí vyjadrilo podobné postoje, aj keď nie takto otvorene.

Mnoho trhov dnes prechádza úpravou cien. Aj keď existuje len málo dôkazov, že by dochádzalo k veľkej dislokácii. Mali by sme rozlišovať medzi korekciou, dislokáciou a krízou. Aj keď je nesporné, že globálna ekonomika je pod tlakom, predsa len pocit hroziacej skazy sa zdá byť asi prehnaný. Reálna ekonomika nerastie žiadaným tempom, ale sa ani nerúca voľným pádom. No nezabúdajme na strach, ktorý je hlavnou príčinou ekonomických a finančných akcií. Hlavnou premennou tejto rovnice je veľká neznáma.

Vo veľmi širokom slova zmysle by sme sa mohli spýtať: čo sa deje v globálnej ekonomike? Myslím, že existujú faktory a procesy, ktorým jednoducho nerozumieme v tejto hre. Pozrime sa na niektoré myšlienky, ktoré som mal možnosť si vypočuť.

Som stále viac presvedčený, že problém je s meraním ekonomického výkonu, najmä s ohľadom na ekonomickú výkonnosť. To sa prejavuje niekoľkými spôsobmi. Po prvé je to kvalita (čo je veľmi ťažko merateľné) a množstvo (čo je veľmi jednoducho merateľné) a ich podiel na HDP. Uvediem jednoduchý príklad. Predpokladajme, že poľnohospodár, ktorý pestuje zeleninu, dajme tomu 100 medzinárodných jednotiek šalátu alebo zemiakov. Teraz predpokladajme, že poľnohospodár zasadí novú odrodu hlávkového šalátu alebo zemiakov, ktoré sú možno zdravšie pre spotrebiteľa a nevyžadujú žiadne pesticídy. Kvôli zjednodušeniu predpokladajme, že poľnohospodár opäť produkuje 100 jednotiek za rovnakú cenu ako predtým. Teraz je spotrebiteľ na tom lepšie, konzumuje zdravšie potraviny, ale zároveň  to vyžaduje aj menší počet vstupov, nehovoriac o ekonomickom dopade. Množstvo výstupu je identické, ale kvalita sa výrazne zvýšila. Väčšinou sa to spomína pri high-tech výrobkoch, ja si však myslím, že by sa to malo brať do úvahy v oveľa širšej škále výrobkov.

Čo sa to v tej globálnej ekonomike vlastne teraz deje?

Po druhé, deflácia ako výsledok zníženej peňažnej zásoby. Zjednodušene povedané, deflácia rovná sa menej úverov a slabší dopyt. Nižší dopyt rovná sa nižšie ceny. Potom sú tu centrálni bankári, ktorí sú do značnej miery bezmocní, pokiaľ ide o defláciu. Často sa hovorí o znižovaní úrokových sadzieb, a prepade ceny ropy. Ale to mi príde príliš zjednodušené. Úrokové sadzby aj pri 3 % by pravdepodobne nemali žiaden vplyv na počet ropných projektov po celom svete vzhľadom na ich historické maximá. To nás vedie k ponuke a deflácii. Ak sa vrátime k príkladu poľnohospodára, zdá sa, že v mnohých prípadoch rastie kvalitatívne produktivita na výstupe rýchlejšie, než očakávame. To tlačí ceny dole v celom rade produktov a služieb. Nedávno som sa rozprával s producentom filmu, ktorý sa sťažoval, že za pár rokov sa animačná práca presunula z Los Angeles na rozvíjajúce sa trhy, ktoré už dnes dokážu urobiť kvalitnú prácu. Na to, čo doteraz robili tímy animátorov, dnes stačí pár ľudí v Indii. Či už je to film, animácia alebo rýchly nárast ekologického výkonu bez GMO, rast kvalitných výstupov má vplyv na ceny. Dôvodom, prečo je to dôležité je, že my vlastne chceme použiť staré nástroje na boj proti novým problémom. A pravdepodobne ani nedokážeme merať tieto problémy správne.

Jednou z mnohých predpokladov zvýšenej prosperity je, že ľudia budú čoraz viac prosperujúci, bude stále väčšia rozmanitosť produktov a služieb. Ale čo ak to nie je vôbec tak? Základnou myšlienkou je, že čím viac ľudia majú, tým budú presadzovať väčšiu škálu ďalších produktov a služieb vo výrobe aj spotrebe. Čím viac rozmanitosti produktov a služieb, tým viac ľudí musí byť nasadených v týchto nových odvetviach. Avšak, čo keď existuje nejaký druh implicitného limitu pre rôznorodosť produktov a služieb, ktorý ešte dokáže absorbovať prepad v inom zamestnaní? Aby som dokázal jasnejšie vysvetliť, čo tým myslím, predpokladajme, že existujú dve spoločnosti GM a Facebook. Pokles zamestnanosti v GM nie je spôsobený rastom Facebooku, navyše výsledný nesúlad v zručnostiach zamestnanosti majú za následok tlak na trhu práce a miezd. Jediným spôsobom, ako sa s tým vyrovnať, je, že budú existovať početné firmy, ktoré budú schopné absorbovať odliv zamestnancov  z GM. Aký je skutočný vzťah medzi implikovaným rastom heterogenity produktov a služieb a zamestnanosťou s ohľadom na nevyhnutný vývoj ponúknuť čoraz širšie spektrum produktov?

Čo sa to v tej globálnej ekonomike vlastne teraz deje?

Koľko rôznych ekonomických udalostí stojí za stále dokonalejším konkurenčným prostredím? Trh zo všeobecného hľadiska nikdy nebol slobodnejší, informácie pre finančné trhy sa šíria takmer okamžite, kapitálové trhy sú globálne, zatiaľ čo veľké prekážky v zamestnaní zostávajú rýchlo rastúca internacionalizácia a že rôzne formy obchodu si nedokážu  zabezpečiť fyzické premiestnenie. Stručne povedané, globálna konkurencia neustále rastie, aj keď sa to nedá brať celkom univerzálne, keďže existujú oblasti, kde to neplatí. Ale trend je jasný. Premieta sa to do výrazne nižšej medzinárodnej príjmovej nerovnosti, ale interné príjmy sa rôznia. Prakticky každý spotrebiteľ, producent, zamestnanec, kapitál je vystavený globálnym cenovým tlakom. To prinieslo obrovské výhody, ale možno to tiež považovať za hnací motor mnohých procesov. V podstate možno povedať, že sme sa ocitli v obkľúčení veľkej konvergencie cien. Nedávno som bol v Thajsku, kde mi miestny sprievodca žaloval, ako je frustrovaný, lebo jeho obchody výrazne klesli kvôli absencii Rusov. Táto klientela sa nevráti, kým ropa opäť nebude za 80 dolárov za barel, lebo rubeľ je momentálne veľmi slabý. Zároveň ale spomenul, že silnejšia libra priniesla viac Britov, ktorí si ľahko dokázali porovnať ceny vďaka online prevodom na webe. Dokonalá konkurencia má vplyv na thajskú turistiku aj filmovú produkciu. Zdá sa, že najrýchlejšie rastúce príjmy pripadnú na oblasti, ktoré sú nejakým typom "monopolu" či už v priemysle, zamestnanosti alebo alokácii kapitálu. Stále dokonalejšia konkurencia naprieč hranicami ovplyvňuje všetko.

Ďalšia otázka je, koľko z aktuálnych udalostí sú výsledkom prerozdelenia existujúcich zdrojov alebo opätovného spojenia existujúcich zdrojov? Tým mám na mysli ťažbu ropy na Strednom východe, ako dominantného producenta. Aj dnes je to významný hráč, ale politicky už irelevantný. OPEC sa už nedokáže dohodnúť ani na zvolaní schôdzky. Vďaka zvýšeniu energetickej účinnosti (zvýšenie efektivity) v Číne a zvýšenej miere slnečnej energie na ekonomické ceny, nemožno vylúčiť, že Čína už nebude musieť postaviť ďalšie generácie uhoľných elektrární a teda spotreba uhlia by mohla dlhodobo klesať. To je len niekoľko príkladov, ale zdá sa, že sme v polovici neuveriteľne rušivých období ekonomického produkčného prerozdeľovanie medzi tými, kto aké typy výrobkov vyrába a kde je tento tovar vyrábaný. Nepotrebujeme a ani nechceme rovnaký kôš tovarov a produkty vyrobené rôznymi ľuďmi, rôznymi spôsobmi, ako tomu bolo doteraz.

Čo sa to v tej globálnej ekonomike vlastne teraz deje?

Nakoľko štrukturálne faktory ovplyvňujú globálnu ekonomiku a mieru  úspor? Demografia, a to nielen v rámci jednej krajiny, ale po celom svete, je nesmierne dôležitá. Ale myslím si, že sme ju nepochopili správne. Aký šok vyvolala  Čína v globálnej ekonomike napríklad v oblastiach, ako je spotreba komodít, je dobre známe. Ale čo v iných oblastiach? Nemyslím si, že chápeme zvýšený vplyv Číny správne pokiaľ ide o hnaciu silu celosvetového ekonomického diania, a to isté platí aj o Indii. Tieto štrukturálne faktory a otrasy boli obrovské, jeden príklad za všetky. V krajinách BRIC máte všetky hlavné ekonomiky, či už bojujú s defláciou, alebo s extrémne nízkou infláciou. Môže mi niekto povedať, čo je hnacou silou tejto tak rôznorodej škály ekonomík?

Netvrdím, že musíme mať  odpovede na všetko, spomenul som tu len myšlienky, ktoré som v ostatnom čase počul z rôznych strán. Jedna vec, ktorá mi z toho vyplýva je, že mnoho veľmi bystrých ľudí hľadá na tieto otázky odpovede márne. My totiž celkom dobre nevieme pochopiť, čo sa práve teraz v globálnej ekonomike deje.

 

Autorom je ekonóm Christopher Balding, profesor na  University of California, známy svojimi provokatívnymi fejtónmi.