oPeniazoch.sk, The Economist;ČTK Foto: SITA;TASR
Ropné šoky majú nedozerné dopady. Kým lacná ropa kedysi bývala stimulom pre svetovú ekonomiku, lebo spotrebitelia míňali viac, než akými stratami trpeli producenti, dnes už takéto jednoznačné zúčtovanie neplatí.
Od čias arabského embarga v roku 1973 sú investori poučení, že náhle vzostupy cien ropy spôsobujú ekonomické šoky. Keď naopak ceny klesajú kvôli prebytku suroviny na trhu, ako tomu bolo napríklad v roku 1986, môže to mať na ekonomiku pozitívny dopad. Základné pravidlo znie, že 10 % pokles cien ropy zvýši ekonomický rast o 0,1-0,5 percenta, informuje The Economist.
V posledných 18 mesiacoch cena ropy klesla o 75 % zo 110 amerických dolárov na januárové minimum necelých 27 dolárov. Či z tohto vývoja svetová ekonomika niečo vyťažila, nie je zatiaľ vôbec isté. Vzdychanie trpiacich producentov sa šíri po finančných trhoch a dopadá na spotrebiteľskú dôveru, ktorá by inak mala rásť vďaka dodatočným príjmom domácností a firiem z úspor na energiách. Možno prínosy extrémne lacnej ropy prevažujú nad nákladmi, trhy ale zatiaľ padali, takže sa pozitívne efekty ešte nestihli naplno prejaviť.
Saudská Arábia pumpuje ropu na trh ako len vládze. Snaží sa tým zlikvidovať niektorých výrobcov s vysokými nákladmi. Sú medzi nimi aj spoločnosti zaoberajúce sa frakovaním, ktoré stáli za zvýšením produkcie ropy v USA z 5 miliónov barelov denne v roku 2008 na súčasných viac ako 9 miliónov barelov denne. Saudská Arábia je navyše ochotná podstúpiť ešte väčšiu záťaž, aby prekazila plány Iránu, svojho veľkého rivala, ktorý by mal po zrušení sankcií postupne začať zásobovať trh 3 až 4 miliónmi barelov ropy denne. To sa jej ale nepodarí do vtedy, kým bude Irán schopný pokrývať náklady, ktoré sú v niektorých prípadoch iba 15 dolárov na barel.
Napriek saudskoarabským snahám hádzať producentom čo najviac polien pod nohy pôsobia ťažiari naďalej nečakane odolne. Mnoho frakujúcich spoločností zlepšuje efektivitu a nechce sa vzdať potenciálnych ziskov, až ceny začnú opäť rásť. Zásoby vo väčšine ropných štátov OECD aktuálne zodpovedajú 267denním dodávkam, čo je takmer o 50 % viac ako pred piatimi rokmi. A budú ďalej rásť, ak dopyt v Číne a zvyšku Ázie ešte viac spomalí. Predpovedať cenu ropy je takmer nemožné, len málokto ale počíta s tým, že začne rásť ešte tento rok. Niektorí prognostici tvrdia, že dno ropného trhu ju niekde okolo 10 dolárov za barel.
Platí teda čím nižšie, tým lepšie? Ako sa to vezme. Lacná ropa podporuje importérov z Európy i južnej Ázie. Účet za dovoz suroviny klesol v eurozóne od polovice roka 2014 o 2 % HDP. Klesajúce príjmy ropných výrobcov môžu ale na trh vniesť politickú nestabilitu, najmä v problémových regiónoch, ako sú Venezuela alebo Perzský záliv, a podnietiť spory na Blízkom východe. Lacná ropa tiež vedie k poklesu ceny zemného plynu, ktorý ako čistejšie palivo vytláča uhlie. Dlhodobo lacné fosílne palivá znižujú ochotu riešiť problém zmeny klímy. Nachádzame sa tak v ére novej ropnej ekonomiky.
Lacná ropa kedysi bývala stimulom pre svetovú ekonomiku, spotrebitelia míňali viac, než akými stratami trpeli producenti. Dnes ale zúčtovanie nie je tak čiernobiele. Americkí spotrebitelia možno ušetria viac, než sa pôvodne očakávalo, ale producenti ropy si uťahujú opasky, pretože extrémne míňali, keď boli ceny ropy vysoké. Po poslednom poklese cien ropy Rusko oznámilo desaťpercentné škrty vo verejných výdavkoch. Dokonca aj Saudská Arábia začala osekávať rozpočet, aby vyšla s deficitom na úrovni 15 % HDP.
Nízke ceny ropy majú aj ďalší vplyv na dopyt. Keď je cena ropy nad 100 dolárov za barel, dáva zmysel utrácať za ťažbu z nálezísk so zložitejšími geologickými podmienkami, ako sú regióny Arktídy, západnej Afriky alebo pobrežia Brazílie. Spolu s poklesom cien klesajú aj investície. Aktuálne sa hovorí o tom, že sa odstupuje od realizácie projektov v hodnote 380 miliárd dolárov. V Amerike klesli kapitálové výdavky v ropnom sektore oproti maximám o polovicu.
Prepad investícií a cien ropných aktív je ničivejší kvôli tomu, že je tak rýchly a prichádza v prostredí relatívne slabej globálnej ekonomiky. Mohol by spustiť vlnu defaultov. Potenciál finančnej nákazy možno len ťažko odhadnúť. Alarmujúce je napríklad to, že za väčšinou z 650 miliardového rastu trhu korporátnych dlhopisov mladých trhov od roku 2007 stáli ropné a komoditné sektory.
Ropa je v rozvíjajúcich sa krajinách hlavným zdrojom problémov. Kvôli poklesu HDP v Rusku by už rádovo v mesiacoch mohla vláda čeliť rozpočtovej kríze. Venezuela, kde je inflácia nad 140 %, už vláda vyhlásila stav ekonomickej núdze.
Aj ostatní producenti ropy sú vystavení podobnej, aj keď miernejšej špirále slabého rastu, ich mena sa znehodnocuje, inflácia klesá a na rad prichádza prísnejšia menová politika. Centrálne banky v Kolumbii a Mexiku zvýšili v decembri úrokové sadzby. Ale problémy sa objavujú aj vo vyspelých krajinách. Výnosy z korporátnych špekulatívnych dlhopisov stúpli z 6,5 % v polovici roka 2015 na terajších 9,7 %. Averzia k riziku sa rýchlo rozšírila od energetických spoločností k ostatným dlžníkom. Akciové trhy ovládli medvede. Centrálne bankári vo vyspelom svete sa obávajú, že pretrvávajúca nízka inflácia podporí očakávania stagnujúcich či klesajúcich cien (a strach z deflácie), čo by mohlo viesť k rastu reálnych úrokových mier. Priestor politikov k reakcii je obmedzený, úrokové sadzby zostávajú blízko nuly, už ich nie je veľmi kam znižovať.
Ekonomiky závislé na exporte ropy, ako sú Saudská Arábia alebo Venezuela, musia urgentne prijímať reformy. Ropný šok prichádza v čase, keď sa svetová ekonomika ešte stále nestihla vysporiadať s dopadmi finančnej krízy.
Kvôli lacnej rope sa čoskoro ocitnú bez práce desiatky tisíc zamestnancov ropných firiem. Nahrávajú tomu výsledky hospodárenia ťažobných spoločností, ktoré sa dajú nazvať jednou veľkou pohromou.
Britsko-holandská ropná spoločnosť Royal Dutch Shell vytvorila za vlaňajšok zisk 1,94 miliardy dolárov, čo je oproti predchádzajúcemu roku prepad o približne 87 percent. Znamená to zároveň najnižší zisk za posledných minimálne 13 rokov, informovala dnes agentúra Reuters. Shell plánuje prepustiť desať tisíc zamestnancov a priamych externistov. Riaditeľ Ben van Beurden k tomu uviedol, že manažment sa snaží reštartovať firmu a zlepšiť návratnosť investícií akcionárom. "Ak to bude nutné, prijmeme ďalšie zásadné opatrenia, aby sme sa vyrovnali s obdobím lacnej ropy," naznačil ďalšie možné prepúšťanie.
Britská BP sa vlani v dôsledku nízkych cien prepadla do rekordnej straty 6,5 miliardy dolárov. V poslednom štvrťroku minulého roka jej klesol medziročne zisk o 91 percent. BP tak bude musieť prepustiť ďalšie tri tisícky zamestnancov, štyritisíc pracovných miest už osekali pri obmedzení výskumu nových nálezísk.
Najväčšia svetová ropná skupina Exxon Mobil vykázala za posledný štvrťrok najnižší zisk za viac ako desať rokov. Ten medziročne klesol o 58 percent na 2,78 miliardy dolárov.
Americká ropná dvojka Chevron sa už dokonca dostala do červených čísel, keď medzi októbrom a decembrom prerobila 588 miliónov dolárov. Naposledy zažila stratový kvartál v roku 2002. Vlaňajšie a tohtoročné prepúšťanie v Chevrone má celkovo postihnúť viac než sedem tisíc pracovníkov.
