oPeniazoch.sk, ING Foto: thinkstock
Musíte myslieť na budúcnosť, sporiť intenzívnejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Takýchto rád sme sa za ostatný čas napočúvali neúrekom. Ale dokážeme si ich aj vziať k srdcu? Podľa medzinárodného prieskumu agentúry Ipsos pre ING Bank nie. Najmenej ľudí bez úspor bolo vlani v Luxembursku, Holandsku a Veľkej Británii.
"Spokojnosť s úsporami je veľmi subjektívna, zjednodušene však možno povedať, že aj tí, ktorí s úsporami spokojní nie sú, sú na tom stále lepšie ako tí, ktorí uviedli, že žiadnu finančnú rezervu nemajú. Nulový stav úspor je alarmujúci a vedie k situáciám, ktoré ľudia riešia zbytočnými a predraženými úvermi," tvrdí Libor Vaníček, riaditeľ retailového bankovníctva ING Bank.
Asi polovica Európanov s úsporami (49 %) má finančnú rezervu do 10 000 eur. Nižšia úspory majú najčastejšie mladí ľudia vo veku do 25 rokov. K nulovej finančnej rezerve sa priznalo rovnako ako o rok skôr 38 % Európanov. Najmenej ľudí bez úspor bolo vlani v Luxembursku (14 %), naopak najviac v Poľsku (52 %) a Rumunsku (56 %).
Najspokojnejší sú so svojimi úsporami Holanďania (43 %), ktorí v tomto smere vysoko prekračujú európsky priemer (26 %). Viac ako tretina spokojných sporiteľov je aj v Luxembursku, Veľkej Británii a tiež Nemecku. Všetky zmienené krajiny v tejto oblasti zaznamenali vlani medziročné zlepšenie. Na konci rebríčka je Poľsko, kde je len 12 % spokojných sporiteľov.
Z Európanov, ktorí nejaké úspory majú, ich 27 % zostalo na pôvodnej sume, rovnaký počet uviedol, že sa ich úspory oproti predchádzajúcemu roku vlani znížili, a zhruba pätine (19 %) sa ich podarilo zvýšiť.
Finančnú rezervu si navýšilo za posledných 12 mesiacov 30 % Britov a Luxemburčanov, ale tiež štvrtina Čechov (26 %). Naopak v Taliansku sa podarilo rozmnožiť úspory len 8 % ľudí, zatiaľ čo viac ako tretina (34 %) v roku 2015 o časť finančných rezerv prišla. Úspory klesli aj viac ako tretine Belgičanov a Francúzov.
Zaujímavé rozdiely možno sledovať v náraste či poklese úspor obyvateľov európskych štátov v porovnaní s vývojom HDP. Zatiaľ čo vo Veľkej Británii navýšili svoje úspory aj pri relatívne nízkom 1,8 % rastu HDP takmer tretina ľudí, v Poľsku alebo Rumunsku, kde sa HDP zvýšil o 3,5 %, sa to isté podarilo len 16 % opýtaných.
Najčastejším dôvodom rastu úspor boli vlani v Európe vyššie príjmy (43 %). Pre viac ako tretinu ľudí (36 %) ale bolo hnacím motorom ich vlastné rozhodnutie a vôle viac sporiť. Pomer medzi týmito motívmi sa v rámci regiónov líšia. Vďaka vlastnému rozhodnutie úspory museli zvýšiť najčastejšie Luxemburčania (50%) a Francúzi (48%).
Hlavným dôvodom zníženia príjmov niektorých Európanov boli vlani nižšie príjmy a dorovnávanie bežných aj neočakávaných výdavkov (v oboch prípadoch 36 %).
"Výsledky prieskumu ukazujú, že pomerne veľké percento opýtaných ľudí muselo v minulom roku siahnuť na úspory kvôli nižšiemu príjmu a neočakávaným výdavkom. Práve tieto prípady ilustrujú význam finančnej rezervy. Tá by mala byť tak vysoká, aby dokázala v prípade výpadku príjmu pokryť nevyhnutné výdavky domácnosti počas troch až šiestich mesiacov a vyriešiť situáciu, ak sa objavia nečakané jednorazové výdavky, napríklad za opravu automobilu alebo za novú práčku, "uzatvára Vaníček.
Medzinárodný prieskum pre ING Bank realizovala agentúra Ipsos v 15 krajinách na vzorke 14 664 osôb.
