oPeniazoch.sk, quartz Foto: thinkstock
Žijeme v bláznivej spoločnosti. Keď niekto len s nechuťou plní veľa nezmyselných povinností, ktoré sa mu na stole len kopia, označíme túto nechuť ako poruchu či diagnózu.
Prokrastinácia, teda chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr, sa z času na čas objaví asi u každého. Kým u jedného je to sprievodný prejav únavy, u druhého sa už vytvorila plnohodnotná závislosť. Vyhýbajú sa celý deň práci, ktorá je priamo pred nimi. Je to ešte ťažšie, ak uviaznete v kancelárii, keď sa tešíte na čas strávený s rodinou a priateľmi.
Prokrastinácia sa môže objaviť kedykoľvek v roku, čo je znepokojujúce, pretože nedávna štúdia ukazuje, že sa tým len zväčšuje stres, znižuje výkonnosť, a vedie to k zlému zdravotnému stavu.
Psychológovia na Case Western Reserve University skúsili zaujímavý experiment, v ktorom ponúkli vysokoškolákom namiesto konkrétneho termínu, pohyblivý dátum na odovzdanie úlohy. Výskumníci sledovali, ako sa s blížiacim sa termínom zvyšovala úroveň stresu. Študenti, ktorí čakali až do poslednej minúty, mali viac zdravotných problémov ako ostatní. Dostali tiež horšie známky za svoju prácu než študenti, ktorí odovzdali prácu v predstihu.
S prokrastináciou sú úzko späté výhovorky. Nemôžeme očakávať, že sa zbavíme tohto zlozvyku a zvýšime svoju produktivitu, či zlepšíme si zdravotný stav, kým nebudeme schopní prekonať negatívne psychické návyky, ktoré nás vedú k odkladaniu úloh. Pozrime sa na najproblematickejšie výhovorky, ktoré používame, aby sme sami pred sebou ospravedlnili odkladanie úloh a na preventívne stratégie, ktoré dokážu pomôcť získať späť stratenú produktivitu, aj keď nemáte pocit, že by ste svoju pracovnú výkonnosť strácali.
Neviem, kde mám začať
Keď sa musíme vysporiadať s náročnou úlohou, paradoxne sa často ocitáme paralyzovaní ako jeleň vo svetle reflektorov. Rovnako tak, by sme mali aj zareagovať. To najlepšie, čo môžete urobiť, je vyštartovať do ľubovoľného smeru dostatočne rýchlo. Ak je úloha obzvlášť ťažká, budete potrebovať veľa času na jej zvládnutie a úspešné dokončenie. Nemá zmysel strácať drahocenný čas tým, že budete ohromení zložitosťou úlohy. Kľúčom je, aby ste sa nepoddali strachu z celku, musíte sa na úlohu pozerať po častiach. Keď niečo vyzerá príliš náročne, jednoducho sa do toho pustite. Všetko si rozkúskujte na kratšie obdobia, a tým sa vám podarí presunúť "jeleňa zo svetla reflektorov". Než sa nazdáte, už ste aj niečo dosiahli. Riešenie úlohy neraz vedie od cesty strašne ťažkej po ľahko uskutočniteľnú. Ak teda príde čas na náročné úlohy, vedzte, že nečinnosť je vašim nepriateľom.
Všetko ma tu len rozptyľuje
Pre väčšinu z nás je štart nového veľkého projektu výzva. Mali by sme zabudnúť na všetky tie menšie a irelevantné úlohy, ktoré nám len odvádzajú pozornosť od skutočného zadania. Odpovedáme na e-maily, telefonujeme, kontrolujeme si správy či sociálne siete,… robíme čokoľvek, aby sme sa nemuseli pustiť do veľkého sústa. Ale byť zaneprázdnený nie je to isté ako byť produktívny. Keď precitnete, že sa snažíte vyhnúť ťažkej úlohe, spomaľte a predstavte si čo sa stane, ak budete v tomto odkladaní pokračovať. Rozptýlenie len presúva vašu pozornosť od týchto dôsledkov, ďaleko od reality. Pripomínať si, čo sa stane, ak budete pokračovať v prokrastinácii je skvelý spôsob, ako urobiť rozptýlenie menej očarujúce, takže sa budete môcť sústrediť na svoju prácu.
Je to príliš jednoduché
Úlohy, ktoré sú príliš ľahké môžu byť prekvapivo nebezpečné, keď ich odsúvate, možno ste len podcenili, koľko času skutočne zaberú. Hneď ako sa rozhodnete na nich konečne zapracovať, zistíte, že ste si nenaplánovali dostatok času na dokončenie, alebo že ich budete musieť mierne „odfláknuť“. Napríklad môžete nenávidieť manuálne zapisovanie údajov, ale keď si uvedomíte, že táto úloha sa podieľa na strategických cieľoch vášho oddelenia, určite jej pridáte na vážnosti. Ani tie menšie, zdanlivo bezvýznamné veci, by ste nemali podceňovať a pristupovať k nim svedomite. V opačnom prípade to môže vyvolať dominový efekt, ktorý bude mať ďalekosiahle následky.
Tak toto sa mi skutočne nechce
Odsúvanie úloh nie vždy súvisí s ich náročnosťou. Niekedy si jednoducho poviete, že máte odpor k práci ako takej. Potom je samozrejme veľmi ťažké sústrediť sa na úlohu, ktorá vás vôbec nezaujíma. Bohužiaľ, neexistuje žiadny spoľahlivý spôsob, ako sa prinútiť a nájsť na pracovnej úlohe niečo zaujímavé, pretože niektoré veci nikdy nebudú pútať vašu pozornosť. Skôr než zatlačíte tieto úlohy úplne do úzadia, mali by ste si osvojiť pravidlo, že sa nemôžete dotknúť ničoho iného, kým sa vám nepodarí dokončiť túto obávanú úlohu. Skúste byť sami sebe policajtom, "nedáte si predsa dezert, kým nezjete obed." Začať by ste mohli tým, že z úlohy urobíte hru. Ako dokážem túto úlohu zvládnuť efektívnejšie? Ako môžete zmeniť kroky procesu a stále dosiahnuť rovnaký výsledok? Pripútať pozornosť k obávanej úlohe vám dáva novú perspektívu. Úloha sama o sebe nemusí byť zábava, ale môže sa zmeniť na hru.
Nemyslím si, že to dokážem
Možno vám to preskočí hlavou ak vám nadriadený položí na stôl nový projekt, alebo vás prizve podieľať sa na novej úlohe. Ale v skutočnosti je to práve to, čo ste si želali. Avšak teraz, keď ste na ťahu, jednoducho nedokážete vykročiť. Môžu sa objaviť nepríjemné myšlienky, že profesijne zlyháte. Ako to mám urobiť? Mohlo by ma to na pracovisku znemožniť? Čo sa stane, keď úplne pohorím? Môže to zájsť tak ďaleko, že sa budete zaoberať iba tým, ako sa vyhnúť zlyhaniu. Koniec koncov, ak by ste sa nezapojili do náročného projektu, nikdy by ste nevedeli, či tak náročnú úlohu zvládnete. Odsúvanie a otáľanie je samo o sebe zlyhanie, blokuje to využívanie vrodených zručností a schopností. Keď začnete úlohy odkladať, ako by ste prestali veriť v seba samého. Vybavte si v pamäti, ako ste sa učili bicyklovať. Museli ste sa pozerať priamo pred seba len preto, že ak ste uhli pohľadom mimo cesty, začali ste nevedomky otáčať riadidlá tým smerom. Starosti o všetko, čo by sa mohlo pokaziť, vás ťahá k zlyhaniu. Musíte presunúť svoju myseľ do smeru jazdy. Zamerať sa na všetky pozitívne veci, ktoré sa udejú, ak sa vám podarí s úlohou popasovať. Ak si dokážete vizualizovať pozitívne veci, ktoré prídu, budete sa snažiť uspieť. Takýto myšlienkový proces namieri vašu myseľ správnym smerom. Starosti o všetkom, čo sa môže pokaziť, vám len zväzuje ruky. Pretnite reťaz a môžete začať!
Ale ak ste človek, ktorý si uvedomuje, že sa potrebuje dostať do určitého bodu, kedy zapne na plno a a začne konečne mať ten pravý drive, a že dokážete v tomto dobrovoľne navodenom strese zvládnuť toho podstatne viac za menej času, zabudnite na pojem prokrastinácia. Časový stres totiž dokáže za určitých podmienok u určitých ľudí optimalizovať ich výkon. Hovorí sa o efekte cieľovej pásky, kedy ak zbadáte cieľ zrýchlite, no do vtedy pracujete so svojimi silami inak. Tiež je známe, že pri mnohých veciach spoľahlivo funguje Paretov princíp, pravidlo 80:20. Aj v práci často urobíme 80 % úloh za 20 % času. Chce to len nájsť tú správnu vlnu, na ktorej sa zveziete. Málokedy však budete výkonnejší, keď sa budete šponovať k výkonu a potom sa trápiť, že to akosi nefunguje.
