oPeniazoch.sk, Poštová banka Foto: thinkstock
Až 76 % opýtaných by v prípade potreby využilo voľných 20 000 eur na zaplatenie operácie alebo liečby pre seba alebo svoju rodinu. Iba malá časť Slovákov by tieto peniaze investovala do vlastného podnikania, darovala na charitu, alebo investovala do drahých kovov. Ľudia z menších obcí preferujú kúpu spotrebných vecí.
Pri príležitosti Svetového dňa sporenia, ktorým je 31. október 2015, sa Poštová banka pozrela bližšie na to, čo motivuje Slovákov k sporeniu a investovaniu. Prostredníctvom prieskumnej agentúry 2muse sa pýtala Slovákov na to, čo by robili s 20 000 eurami navyše. Z prieskumu vyplynulo, že pre väčšinu Slovákov je kľúčová istota dobrej budúcnosti pre seba i svoje deti. Ak majú možnosť odložiť a následne investovať peniaze, robia tak hlavne s ohľadom na aktuálne potreby seba, svojej rodiny a najbližších. A pokiaľ je v ohrození zdravie niekoho z nich, investícia do zdravia bude voľbou číslo jedna.
„Dve tretiny opýtaných by vďaka týmto 20 000 eur zaplatili liečbu pre seba alebo svojho blízkeho (76 %) alebo odložili na horšie časy (74 %). Viac ako 69 % opýtaných by tiež volilo možnosť kúpy nehnuteľnosti alebo by ich odložilo pre deti,“ spresňuje hovorkyňa Poštovej banky Anna Jamborová.
V otázke vlastného podnikania sú však Slováci nesmelí. Pri otázke, či by jednou z možností využitia 20 000 eur bola investícia do vlastného podnikania, odpovedalo kladne len necelých 18 % respondentov. „Jednou z možností by pre nich bolo tiež splatenie svojich dlhov, napríklad úverov a pôžičiek alebo by peniaze investovali či uložili na sporenie,“ dopĺňa Jamborová..
Potreba mať finančnú istotu kopíruje aj výsledky európskeho štatistického úradu Eurostat. Z nich vyplýva, že takmer dve pätiny (38,9 %) slovenských domácností aktuálne nie sú schopné čeliť neočakávaným finančným výdavkom. Je to len nepatrne menej ako je podiel takto „finančne zraniteľných rodín“ v EÚ (39,8 %), ale viac ako je priemer eurozóny (36,5 %).
„Najzraniteľnejšie sú v tomto smere najmä neúplné rodiny. Až dve tretiny domácností s jedným rodičom a dieťaťom, resp. deťmi nedokážu čeliť nečakaným výdavkom. Neplánované výdavky ale predstavujú problém aj pre vyše polovicu domácnosti, v ktorých žije sám jeden dôchodca,“ zdôrazňuje analytička Poštovej banky Jana Glasová.
