oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto: SITA
ECB na októbrovom zasadnutí ponechala podľa očakávania základnú úrokovú sadzbu na 0,05%, depozitnú sadzbu na -0,20% a refinančnú sadzbu na 0,30%. Kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré začala 9. marca, ponechala v nezmenenom objeme 60 miliárd eur mesačne. Tlačovú konferenciu Maria Draghiho sme sledovali naživo.
Finálne čísla Eurostatu potvrdili predbežný údaj o inflácii v eurozóne za september. Ceny medziročne klesli o 0,1 %, ako sa očakávalo po augustovom raste o 0,1 %, a medzimesačne vzrástli o 0,2 %, tiež v súlade s odhadmi. V septembri 2014 predstavovala medziročná inflácia v eurozóne 0,3 %. Európska centrálna banka má pritom inflačný cieľ 2 %.
Vrásky centrálnej banke pôsobí stále vysoká miera nezamestnanosti. V auguste bola v eurozóne na úrovni 11 %, očakávalo sa, že zostane na 10,9 % ako v júli, predpoklad bol revidovaný na 11 %. V auguste 2014 dosahovala celková miera nezamestnanosti v eurozóne 11,5 %. V celej Európskej únii miera nezamestnanosti stagnovala na júlovej úrovni 9,5 %, medziročne však klesla o 0,6 percenta.
Z tlačovej besedy Maria Draghiho vyberáme:
14.30 Pozorujeme riziká ohrozujúce rast a inflačný výhľad. V decembri zvážime objem našej stimulačnej politiky.
14.31 Nákupy dlhopisov budú pokračovať minimálne do septembra 2016, ak bude treba, tak aj dlhšie.
14.31 Klesajúce ceny ropy by mali poskytnúť lepší príjem domácnostiam a lepšie zisky firmám, čo vytvorí kapitál pre investície.
14.35 Medziročný rast úverov domácnostiam v auguste zrýchlil z júlových 0,9 % na 1,0 %.
14.38 Politika ECB zjavne poskytuje podporu ekonomike. Oživenie však musí byť podporované aj štrukturálnymi reformami. Fiškálna politika by mala oživenie podporovať, zároveň však musí zostať v súlade s fiškálnymi pravidlami EÚ.
14.40 Monetárna politika by nemala byť jediným podporným faktorom. Aj fiškálna politika sa musí zapojiť. To, čo naznačil náš kolega pán Nowotny, je jedna možnosť, teda že fiškálna politika mierne uvoľní. Ďalšou možnosťou je to, čo zmieňujeme v našej správe, a to sú štrukturálne reformy.
14.42 Sme pripravení konať, ak to bude potrebné, budeme sledovať všetky indikátory. Zároveň sme pripravení použiť celé portfólio nástrojov, ktoré máme k dispozícii. Nemáme postoj "čakať a vidieť", ale "pracovať a zhodnotiť".
14.44 Domáci dopyt je silnejší. Z časti je to spôsobené nízkymi cenami ropy, ktoré podporujú spotrebu, a z časti reformami, ktoré robia jednotlivé vlády. Na druhej strane vidíme slabý vonkajší dopyt, predovšetkým kvôli vývoju v rozvíjajúcich sa trhoch, najmä v Číne.
14.48 Vidíme spojenie medzi inflačnými očakávaniami a cenami ropy. To môže predstavovať riziko. Ďalšie riziko môže byť posilňujúce euro. Všetky faktory ale sledujeme a sme pripravení rokovať.
14.49 Diskutovali sme o ďalšom možnom znížeí depozitnej sadzby. Ako som povedal, riešili sme všetky nástroje, a toto je jeden z nich, takže áno, tentoraz sme riešili aj možné ďalšieho zníženia depozitnej sadzby.
14.51 Budeme musieť upraviť QE, ak sa výhľady na budúci vývoj ďalej zhoršia.
14.52 Boj s nízkou infláciou neznamená, že si želáme vysokú infláciu. My si len želáme splniť svoj mandát, a to je držať stabilnú cenovú hladinu a infláciu blízko, ale pod 2 %.
14.55 Záporná inflácia trvajúca pár mesiacov neznamená defláciu. Deflácia je dlhodobý pokles spotrebiteľských cien, ktorý vedie k tomu, že spotrebitelia odkladajú svoje výdavky. Je viac
spôsobov, ako centrálne banky bojujú s nízkou infláciou, my nakupujeme dlhopisy, švajčiarska centrálna banka napríklad kupuje menu.
14.57 Reálne sadzby sú ťahané inflačnými očakávaniami. Preto sa inflačnými očakávaniami toľko zaoberáme. Ako hovorím, riešili sme všetky možné nástroje monetárnej politiky, nerobili sme žiadne definitívne rozhodnutie.
14.59 Na rozdielny rast ekonomiky eurozóny má vplyv rôzna rýchlosť a intenzita zavádzanie reforiem. Dôležité je tiež zadlženie, vysoký dlh ubližuje rastu.
14.59 Ekonomika Malty prešla mnohými štrukturálnymi zmenami. Pre malú ekonomiku je kľúčový menový kurz, obzvlášť pre ekonomiku, ktorá je závislá na turizme a vývoze.
15.03 Expozícia eurozóny voči Číne nie je príliš veľká. Celkom za eurozónu ide o 6 % obchodu. U niektorých krajín je to vyššie, napríklad Nemecko má 10 %. To je priamy kanál. Potom sú nepriame kanály, napríklad cena ropy a jej dopad. A potom je tretí kanál, ktorý je finančný a štvrtý, ktorý predstavuje dôveru v trhy. A práve u tohto štvrtého kanála vidíme, že to, čo sa deje v Číne nijako výrazne neovplyvňuje dôveru účastníkov trhu v iných častiach sveta, predovšetkým v eurozóne.
15.07 Iste, z menového kurzu pochádza jedno z rizík ohrozujúcich inflačné očakávania. Ale menový kurz nie je pre ECB cieľom, nikdy nebol a stále nie je. Napriek tomu je podstatný pre cenovú stabilitu a hospodársky rast.
15.12 Nie je pochýb o efektivite našej monetárnej politiky, nehľadiac na to, či boli štrukturálne reformy zavedené. Vidíme oživenie, a to predovšetkým v oblasti domáceho dopytu. Nehovorím, že štáty neurobili nič, naopak, došlo k mnohým zlepšeniam.
Euro po Draghiho vystúpení oslabovalo. Počas štvrtkového obchodovania na devízových trhoch prepadlo na trojtýždňové minimum voči doláru a slabšie je aj k ďalším svetovým menám. Jednotná európska mena zostúpila až na 1,1155 USD, neskôr ale časť strát zmazala a predávala sa za 1,1165 USD. Oproti strede tak vykazovala pokles o zhruba 1,5 %. Euro po Draghiho vystúpení oslabovalo aj voči ďalším významným menám. K britskej libre sa kurz eura prepadol až na mesačné minimum 72,42 pencie, k japonskému jenu zostúpil na 134,30 JPY, čo je najnižšie od 2. októbra. ECB od marca nakupuje dlhopisy v objeme približne 60 miliárd eur mesačne, aby podporila ekonomiku eurozóny a odvrátila defláciu. Euro odvtedy voči doláru oslabilo o viac ako osem percent.
