oPeniazoch.sk, TASR
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili dnes nelegislatívne uznesenie, podľa ktorého by sa ochrana zemepisných označení v EÚ mala rozšíriť z poľnohospodárskych produktov aj na ďalšie miestne a remeselné výrobky, pri ktorých bolo využité tradičné know-how. V prípade Slovenska možno hovoriť o modranskej majolike, levickom zlatom ónyxe, soľnobanskej čipke či piešťanskom bahne.
V rámci tohto nelegislatívneho uznesenia europoslanci požadujú rozšírenie ochrany poskytovanej poľnohospodárskym produktom aj na ďalšie miestne výrobky s cieľom podporiť lokálnu ekonomiku, cestovný ruch, spotrebiteľskú dôveru, no tiež ochranu kultúrneho dedičstva a tradičného know-how.
„Vítam širokú parlamentnú podporu výzve na lepšiu ochranu miestneho know-how. Rozšírenie celoúnijnej ochrany zemepisných označení by bolo prínosom nielen pre spotrebiteľov, pomohlo by to aj cestovnému ruchu, kultúre, zamestnanosti a obchodu. Teraz je na Európskej komisii, aby túto myšlienku rozvinula, a dúfam, že čoskoro – už v rámci stratégie vnútorného trhu, ktorú plánuje predložiť do konca jesene – príde s legislatívnym návrhom,“ uviedla spravodajkyňa tohto uznesenia, francúzska europoslankyňa Virginie Rozierová.
Parlament uznesenie schválil pomerom hlasov 608 (za): 43 (proti): 43 (zdržalo sa hlasovania).
Uznesenie vyzýva exekutívu EÚ, aby predložila legislatívny návrh, ktorý by rozšíril jednotný systém ochrany zemepisných označení EÚ aj na nepoľnohospodárske miestne a remeselné výrobky.
Poslanci zdôraznili, že prepojenie medzi samotným produktom a miestom, na ktorom bol vyrobený, je nevyhnutné na rozpoznanie jeho osobitných vlastností, využitého know-how, ako aj výslednej kvality a autentickosti produktu.
Celoúnijný systém ochrany zemepisných označení by ako súčasť snáh o zachovanie kultúrneho dedičstva a tradičného know-how mohol mať podľa poslancov veľký hospodársky potenciál, z ktorého by ťažili najmä malé a stredné podniky a jednotlivé regióny. Zároveň by tieto výrobky v rámci rokovaní o bilaterálnych a multilaterálnych obchodných dohodách EÚ s tretími krajinami mohli získať rovnakú ochranu za hranicami únie.
V optike europoslancov by tento systém poskytol spotrebiteľom spoľahlivé informácie o pôvode produktov a použitých výrobných postupoch a odstránením nedorozumení spôsobených zavádzajúcimi názvami alebo opismi by im tiež umožnil prijať informovanejšie rozhodnutie.
Podľa poslancov by sa okrem toho zvýšila účinnosť boja proti falšovaniu a podvodnému využívaniu názvov zemepisného pôvodu, ako aj ďalším nekalým praktikám.
Na úrovni EÚ sa jednotná ochrana zemepisných označení zatiaľ týka výlučne poľnohospodárskych produktov, ktoré majú konkrétny zemepisný pôvod a určité kvality, prípadne boli vyrobené použitím tradičných postupov. Aj keď v súčasnosti neexistuje jednotná zemepisná ochrana nepoľnohospodárskych výrobkov na úrovni EÚ, 15 členských štátov prijalo vlastné vnútroštátne predpisy, čo viedlo k odlišným stupňom ochrany týchto produktov v rámci únie.
