oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: SITA
Ekonómovia sa dlho domnievali, že sú pre ekonomické správanie kľúčové očakávania. Ak predpokladáte, že prídete o prácu, pravdepodobne sa zdržíte nákupu nového auta. Ak očakávate infláciu, radšej nakupujete ihneď, nepočkáte kým ceny vyletia hore. Jeden z najsilnejších pilierov modernej ekonómie má však trhliny, čo môže mať ďalekosiahle dôsledky na celý sektor.
Problém tkvie v tom, že v matematickom modelovaní je veľmi ťažké zachytiť, ako ľudia stanovujú svoje očakávania. Sledujú dlhodobé trendy? Zohľadňujú posledný vývoj, vytvárajú adaptívne očakávania? Predpovedajú budúcnosť na základe teórií? A ak áno, aké teórie k tomu využívajú?
Ekonómovia zápasili s týmito otázkami už v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Narazili na nespočetné množstvo rôznych odpovedí. Žiadna z nich ale nebola dostatočne uspokojivá. V dvoch dokumentoch z rokov 1972 a 1976 ekonóm Robert Lucas z University of Chicago skonštruoval teóriu, ktorú ekonómovia využívali v ďalších desaťročiach. Bola postavená na "racionálnych očakávaniach".
Lucasova myšlienka bola založená na metóde, ktorú vyvinul o viac ako desať rokov skôr ekonóm John Muth. Racionálne očakávania znamenajú, že ľudia ohľadne budúcnosti ekonomiky tvoria v priemere správne predpovede. Niekedy síce robia chyby, napríklad predpovedajú, že bude nezamestnanosť nižšia, než potom v skutočnosti je, alebo naopak inflácia vyššia. Ale takéto prehrešky sa neobjavujú systematicky. V podstate teória racionálnych očakávaní tvrdí, že model postavený na ľudskom vnímaní fungovania ekonomiky dokáže verne predpovedať budúcnosť.
Ekonómom sa teória racionálnych očakávaní tak zapáčila, že sa z nej postupne stal základný stavebný kameň ekonómie. V 90. rokoch sa nevyužívalo prakticky nič iné. Racionálne očakávania sú relatívne jednoduché na využitie a pôsobia univerzálne. Navyše bola táto myšlienka dostatočne atraktívna pre tých, ktorí veria, že ekonomika funguje hladko a efektívne: ak prevažujú racionálne očakávania, nemusia vlády a centrálne banky toľko intervenovať za účelom zlepšenia fungovania ekonomiky a špekulanti takmer nezarábajú, pretože na trhu nie je dosť príležitostí na odhaľovanie trhových nerovnováh vznikajúcich ľudskou iracionálnosťou.
S racionálnymi očakávaniami je ale spojený jeden zásadný problém. Ani ľudská masa nie je vždy neomylná, robí systematické chyby v prognózovaní fungovania ekonomiky. Ak ekonómovia trvajú pri modelovaní na využití chybných predpokladov, núti ich to k stále väčšiemu prekrúcaniu teórie, pretože modely opakovane zlyhávajú a nejdú napasovať na skutočné dáta.
Niektorí by argumentovali, že presne v tomto stave sa nachádza súčasná makroekonómia. Teórie, ktoré sa prevažne aplikujú, zapríčinili v uplynulom desaťročí tak vysokú chybovosť predpovedí. Ale prečo bývajú racionálne očakávania chybné?
Z jedného prostého dôvodu, väčšina ľudí sa nerodí s tým, že by rozumela fungovaniu ekonomiky. Aj keď sa to niektorí snažia naučiť, tento proces v nich vždy nechá určitú mieru náhodnej neistoty ohľadom toho, ako všetko funguje. To tiež vedie k nerozhodnosti drobných investorov, napríklad pri investovaní do akciového trhu. Ďalším problémom je to, že dopracovať sa k správnym očakávaniam je pre ľudský mozog príliš namáhavé, často dokonca neuskutočniteľné, takže sa ľudia upínajú k domnienkam a odhadom.
Ekonómovia si tvrdošijne stoja za svojím a naďalej konštruujú modely s využitím rôznych variácií teórie racionálnych očakávaní. Len menšina ekonómov teóriu spochybňuje, pretože racionálne očakávania môžu zlyhávať, a to niekedy vo veľmi dramatických prípadoch. Ľudskú psychiku často tvoria nielen mylné, ale dokonca extrémne a konzistentne zlé očakávania.
Reformné myšlienky boli rozvinuté v roku 2013 Robinom Greenwoodom a Andreiom Shleiferom, dvoma prednými ekonómami v oblasti behaviorálnych financií. Trojica ekonómov z Fedu ide teraz ešte ďalej. Jesse Bricker, Jacob Krimmel a Claudia Sahmová skúmali, či je možné vysvetliť ľudskými chybami realitnú bublinu, a došli k zaujímavým záverom. Pozreli sa na dáta zo Survey of Consumer Finances pred realitnou bublinou a po nej. Zistili, že "optimistické regióny", teda miesta, kde ľudia mali nereálne vysoké očakávania ohľadom svojich príjmov, mali tendenciu nehnuteľnosti preplácať v bublinovom šialenstve pred rokom 2008. Prehnane optimistickí ľudia boli tiež ochotní viac sa zadlžovať v reakcii na rastúce ceny bývania.
Pôsobilo to ako systematická chyba. Ak by ste boli hedžovým manažérom v roku 2005 alebo 2006 a mali prístup k dátam, ktoré ukazovali prehnaný optimizmus ľudí, mohli by ste na shortovaní trhu s nehnuteľnosťami pekne zarobiť, nakoniec hŕstke manažérov sa to aj podarilo. Ak by ste boli v týchto rokoch vo vláde, mohli by ste využiť prieskumy očakávaní ako varovný signál toho, že je potrebné sprísniť podmienky pre poskytovanie hypoték.
Racionálne očakávania môžu byť mylné. Ľudia robia systematické chyby a predpokladajú, že boom, alebo naopak kríza, bude trvať navždy. Keby ekonómovia opustili jedno z najsilnejších dogiem svojej teórie, možno by ich čakala veľká odmena. Zostáva len vymyslieť nový model, ktorý bude schopný konečne úspešne predpovedať javy, ako sú bubliny a následná zrútenie systému.
