oPeniazoch.sk, pap Foto: SITA
Postava správcu konkurzných či reštrukturalizačných podstát sa v ostatnom čase dostáva do stredobodu pozornosti. Pomocou medializovaných káuz odznelo niekoľko nie úplne šťastných konštatovaní, ktoré by mohli poškodiť verejnú mienku o podnikateľoch tohto typu. Áno, podnikateľoch, tak ich definuje zákon.
Nejde však o podnikanie podľa živnostenského zákona ale podľa osobitého predpisu, činnosť správcu je preto ohraničená právnym predpisom. „Správca má povahu verejného orgánu, pretože jeho základnou funkciou je starať sa o to, aby sa dosiahli ciele konkurzného či reštrukturalizačného konania z hospodárskeho hľadiska,“ vysvetľuje Michal Sedlačko, komanditista spoločnosti KONRES.
Úloha súdov
Mnohí sa pýtajú, prečo sa do procesu nezapoja súdy, veď musí byť nejaká vymožiteľnosť práva, dlhu. Dlhy nemôžu len tak zmiznúť. Sú to však súdy, ktoré povoľujú reštrukturalizáciu aj v prípade, že množstvo finančných prostriedkov vrátených veriteľom v reštrukturalizácii bude hoci len o jedno jediné percento vyššie ako pri konkurze. Na druhej strane tieto súdy dohliadajú na celé procesy konkurzu a reštrukturalizácie. „V rovine konkurznej legislatívy má súd za úlohu dohliadať nad tým, aby sa celý konkurz či reštrukturalizácia diali v súlade so zákonom, prípadne rozhodovať v jednotlivých otázkach o ktorých nemôže resp. nevie správca rozhodovať sám,“ hovorí Sedlačko.
Výber správcu
Spolu zo začiatkom konkurzného konania súd ustanovuje aj správcu. Ide o náhodný výber pomocou technických či programových prostriedkov. K náhodnému výberu nedôjde, ak sa správca vyberie na základe návrhu veriteľov. Môže nastať však aj prípad, kedy súd ustanoví predbežného správcu. V takom prípade ho súd ustanoví aj správcom konkurznej podstaty.
Odvolanie a výmena správcu
Správcovia sú povinný viesť si správcovský spis, ktorý na vyžiadanie súdu musia predložiť na kontrolu. Rovnako si súd môže vyžiadať správy alebo vysvetlenia krokov správcu. Ak súd zistí, že si správca neplní svoje povinnosti, súd môže správcovi udeliť poriadkovú pokutu. Ak správca opakovane porušuje nariadenia a neplní si svoje povinnosti, súd môže správcu zbaviť funkcie. K takémuto kroku môže pristúpiť aj veriteľský výbor. Na prvej schôdzi veriteľského výboru môže byť správca vymenený aj bez udania dôvodu, na každej ďalšej už len v taxatívne ustanovených prípadoch. Za hrubé porušenie povinností, či opakované porušovanie povinností môže by správca vyškrtnutý aj zo zoznamu správcov ministerstva vnútra. Treba mať však na vedomí, že ak správca porušuje ustanovenia zákona o konkurzoch a reštrukturalizáciách v prospech jednej strany, nielenže poškodzuje veriteľov či dlžníka, za čo môže byť odvolaný alebo vyškrtnutý zo zoznamu správcov, ale poškodzuje tím aj svoje podnikanie.
Veľkí veritelia majú mnohokrát viac pohľadávok voči viacerým dlžníkom a preto je šanca, možno malá ale je, že daný správca nemusí byť schválený do iného procesu reštrukturalizácie či konkurzu v prípade práve zlého mena. V momentálnej situácii sú priestupky a porušenia zákona zo strany správcov prakticky nezistiteľné. „Správcu nemožno považovať ani za zástupcu úpadcu ani za zástupcu veriteľov. Správca má byť nestranný a tak aj vystupovať a konať. Na druhej strane existuje veľmi tenká hranica medzi uspokojením požiadaviek dlžníka a požiadaviek veriteľov. Treba sa preto držať zákona a svojho svedomia,“ hovorí Michal Sedlačko.
Odmena správcu
Správca má zákonom určený nárok na náhradu výdavkov a odmenu. Táto odmena sa ešte delí na paušálnu odmenu a percentuálnu odmenu. Všetko je to teda na dohode zmluvných strán účastných v konkurzných či reštrukturalizačných konaniach.
Začatím konkurzného konania, ktorého konečným výsledkom je ukončenie podnikania úpadcu, je úpadca povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Riadenie podniku preberá správca, ktorý finančný výťažok pomerne prerozdeľuje veriteľom úpadcu. Z toho automaticky vyplýva, že správca konkurznej podstaty je odmeňovaný práve z finančných ziskov, ktoré sa mu podarilo dosiahnuť pri rozpredaji majetku subjektu v konkurze. Je teda v záujme správcu a veriteľov, aby výťažok bol čo najvyšší.
Pri reštrukturalizácii sa však karta obracia. Podstatou reštrukturalizácie je ozdravenie spoločnosti, podniku a teda dochádza aj k tzv. odstráneniu či zoškrtaniu dlhov. V takomto prípade je správca odmeňovaný podľa toho, koľko dlžníkovi ušetrí. Zákon dáva dlžníkovi opraty do rúk a správca mu ako keby iba dopomáhal k ozdraveniu podniku. Určité možnosti majú aj veritelia. Každé jedno euro dlhu má zvyčajne hodnotu jedného hlasu pri schôdzach veriteľov, kedy sa hlasuje aj o percentuálnom prerozdelení navrátenia dlhov. Veľkí veritelia si často krát odhlasujú aj 95 percentné vrátenie dlžnej sumy a malým veriteľom neostane ani tých, v dnešnej dobe často spomínaných, 15 percent. Všetko sa to teda deje na úkor malých podnikateľov, ktorí v skutočnosti celú prácu neraz odvedú. V mnohých prípadoch však malí veritelia na schôdzi veriteľov pôsobia nejednotne a nedokážu si vyrokovať lepšie podmienky pre vrátenie svojich pohľadávok.
Aby nestrácali malí podnikatelia
Ak sa malí veritelia činnosťou väčších veriteľov v konkurzoch a reštrukturalizáciách dostávajú do úplne krajnej situácie, prečo potom aj títo malí podnikatelia alebo živnostníci nepristupujú k reštrukturalizácii a nezachránia tým svoje podnikanie? Odpoveď je až zarážajúco jednoduchá. Nemajú na to financie. Mnohí sú na úplnom finančnom dne a reštrukturalizácia sa pre nich stáva nedosiahnuteľnou. „Malí podnikatelia či živnostníci si služby správcu jednoducho nemôžu dovoliť,“ doplňuje Ing. Sedlačko. V takomto prípade môže nastať najhoršia možnosť a teda úpadok – konkurz. Na reštrukturalizáciu a konkurz teda doplácajú hlavne malí veritelia a veritelia s nezabezpečenými pohľadávkami. Podľa Sedlačka je systém je nastavený dobre, potreboval by však doladiť, aby sa zabránilo prípadnému zneužívaniu. „Ani seriózny správca nič nezmôže s dohodou medzi dlžníkom a veľkými veriteľmi o vrátení dlžnej sumy v prípade reštrukturalizácie,“ konštatuje. „Možno by bolo dobré zaviesť maximálny percentuálny rozdiel na vrátené dlžné sumy. Ak by sa veľkým veriteľom vrátilo spomínaných 95 percent dlžnej sumy, ostaným by sa muselo vrátiť povedzme 40 či 50 percent dlžnej sumy. Takto by nemusela byť reštrukturalizácia likvidačná pre nikoho,“ uzatvára Ing. Michal Sedlačko, komanditista spoločnosti KONRES k.s.
