oPeniazoch.sk, WSJ;patria Foto: SITA
Nové technológie vytvárajú svet, v ktorom môže byť každý jednotlivec, spoločnosť, krajina alebo skupina ľudí hrozbou pre ostatných na celom svete. Môžu slúžiť teroristickým skupinám k neviditeľným útokom vo vzdialených oblastiach. A nielen to.
Vstúpite do sprchy a uvidíte pred sebou pavúka. Neviete, či je jedovatý a dokonca ani neviete, či je to skutočný pavúk. Mohol by to byť minidron, ktorého k vám poslala vaše zvedavá susedka a ktorého ovláda cez svoj iPhone 12. Alebo ešte niečo horšie. Váš konkurent k vám zaviedol útočného robotického pavúka, ktorého kúpil od bankrotujúcej zbrojovky a chce vás jeho pomocou zlikvidovať. Pavúk má preto v sebe ihlu so smrtiacim jedom, ktorú použije a potom sa sám zničí. Medzitým niekde o pár ulíc ďalej pracuje anarchista na smrtiacim vírusu kiahní a používa k tomu laboratórne vybavenie bežne dostupné v internetových obchodoch. Okrem toho využíva aj bežne dostupné vedecké štúdie.
Znejú podobné scenáre nepravdepodobne? Ale ich pravdepodobnosť nie je zase tak mizivá a nejde o nič futuristického. Na drone veľkosti hmyzu sa už usilovne pracuje, o niečo väčší už možno bežne kúpiť a niektoré z nich už v sebe majú aj zabudované kamery. Premeniť ich na smrtiacu zbraň nie je tak zložité. A čo sa týka anarchistického biológa, už v roku 2006 americká National Science Advisory Board for Biosecurity varovala, že technológie na premenu DNA sú ľahko dostupné. Ako pred nedávnom uviedol americký prezident Obama: "Ty isté technológie, ktoré nám môžu veľmi prospievať, nás tiež môžu veľmi poškodiť."
Liberálny štát stojí na základnej spoločenskej dohode: ľudia sa vzdajú časti svojich slobôd a vláda ich za to bude chrániť. Túto dohodu je ale stále ťažšie dodržiavať, pretože Veľkí a Malí bratia majú k dispozícii stále vyspelejší technológie. V roku 2011 bol v USA súdený Luis Mijangos za to, že podvodom donútil rad žien a dievčat, aby si do svojich počítačov nainštalovali program, prostredníctvom ktorého ich potom potajomky sledoval cez ich webové kamery. Svoje obete následne vydieral. Celé sa to týkalo 230 ľudí z čoho bolo 44 maloletých.
Ak má štát aj naďalej fungovať tak, ako ho dnes poznáme, musíme zmeniť niektoré základné princípy fungovania vlád ako na domácej, tak na medzinárodnej úrovni. Ak sa viac než FBI bojíme ľudí ako je Mijangos, malo by dôjsť k posilneniu celkového vládneho dohľadu. Rovnako tak ale musí byť posilnená kontrola vládnych inštitúcií, ktoré by mali monitoring a prieskum na starosti. Hrozba Veľkého brata je stále reálna.
Predtým sa o našu bezpečnosť starala len vláda, tie časy sú ale preč. Firmy ako Google a Facebook, ktoré majú prístup k osobným informáciám, hrajú pri obrane našej bezpečnosti kľúčovú úlohu. Tým, že im naše osobné informácie poskytujeme, zároveň ich žiadame, aby chránili nás aj naše rodiny i domovy spôsobom, ktorým nás predtým chránili len vlády. Štát to dnes bez ich pomoci urobiť nemôže. Skoršia spoločenská dohoda je pod tlakom zvnútra aj zvonku. Napríklad islamský štát naberá nových dobrovoľníkov z Európy cez sociálne médiá. Dnešné právne systémy sú ale stále postavené oddelene podľa situácie v danej krajine. Tá síce môže plne ovplyvňovať domáce zákony a pravidlá, nemá ale veľký priestor pre riešenie problémov a presadzovanie svojho práva v krajine inej.
Ak sa nemá celý svet zmeniť na Divoký západ, musíme sa postarať o väčšiu medzinárodnú spoluprácu a lepší monitoring a dohľad v rámci jednotlivých krajín. Musí sa zlepšiť zdieľanie dát a informácií na medzinárodnej úrovni a zefektívniť presadzovanie práva tam, kde nie je jasná jurisdikcia. Staré spoločenské zmluvy majú svoje základy v bezpečnostných otázkach z čias Osvietenia. V dnešnej dobe sme ale všetci zároveň potenciálnym cieľom útoku aj potenciálnou hrozbu. Nové spoločenské zmluvy budú musieť byť oveľa zložitejšie, než si dnes vôbec dokážeme predstaviť.
Autormi sú Gabriela Blum z Harvard Law School a Ben Wittes z Brookings Institution.
