oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
V Aténach sa podľa tamojšej tlače šíria špekulácie, že by grécky minister financií Janis Varoufakis mohol byť v blízkej dobe odvolaný z funkcie. Týždenník To Vima v nedeľu napísal, že Varoufakis "stratil všetku dôveryhodnosť". Na piatkovom zasadnutí ministrov financií eurozóny v Rige Varoufakis pred svojimi kolegami podľa denníka opäť pôsobil nepripravene a bol úplne izolovaný.
O Varoufakisovom odchode sa v tlači špekulovalo už dávnejšie, vláda však tieto špekulácie popierala, pripomína agentúra DPA.
Niektorí ministri financií eurozóny po piatkovom zasadnutí v Rige prvýkrát pripustili, že uvažujú o pláne B pre prípad, že sa Grécko nedokáže do konca júna dohodnúť s medzinárodnými veriteľmi na ďalšom financovaní. Prelomili tak doterajšie tabu okolo možnosti odchodu Grécka z eurozóny. Varoufakis svoje pocity z posledných dní opísal na Twitteri citátom amerického politika Franklina Roosevelta: "Sú jednotní vo svojej nenávisti voči mne. A ja ich nenávisť vítam."
Silne zadlžené Grécko teraz kvôli nedostatku hotovosti zápasí s hrozbou platobnej neschopnosti. Eurozóna v marci schválila štvormesačné predĺženie záchranného programu pre Grécko, výplatu zvyšných 7,2 miliardy eur z tohto programu ale pozastavila do zhodnotenia reformných plánov novej gréckej vlády.
Aténam sa zatiaľ nepodarilo s veriteľmi na podobe reforiem dohodnúť. Grécko sa preto snaží získať peniaze na financovanie svojej prevádzky a splácanie pôžičiek od Medzinárodného menového fondu zo štátneho sektora. Grécky parlament v piatok schválil kontroverzný vládny plán stiahnuť všetku voľnú hotovosť na všetkých stupňoch štátnej správy a vo verejnoprávnych inštitúciách, okrem iného aj v nemocniciach a školách.
Nemenovaný predstaviteľ gréckej vlády agentúre Reuters povedal, že Tsipras a nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v nedeľňajšom telefonickom rozhovore zhodli na tom, že chcú počas rokovaní Grécka s veriteľmi zostať v kontakte. Uviedol tiež, že odborné tímy Grécka a veriteľov plánujú na pondelok telekonferenciu a na stredu schôdzku, aby rokovania urýchlili.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a MMF o úverovú pomoc. Dohodli sa pritom na dvoch záchranných programoch v celkovom objeme 240 miliárd eur. Výmenou za úverovú pomoc však v uplynulých rokoch museli Atény zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť a zhoršilo životnú úroveň obyvateľov. Nová grécka vláda záchranný program ostro kritizuje a napríklad premiér Alexis Tsipras pred januárovými voľbami sľuboval zmiernenie jeho podmienok.
