oPeniazoch.sk, slate Foto: SITA
Sociálni vedci zistili, že v čase, keď deti opúšťajú materskú školu, je medzi nimi veľký rozdiel v potenciáli dosiahnuť dobré študijné výsledky. Do rozdielnych množín sa dostávajú podľa toho, či pochádzajú z chudobnej, alebo bohatej rodiny.
Vysvetliť túto skutočnosť zatiaľ nedokážeme. Prevažuje ale názor, že bohatšie matky a otcovia majú intenzívnejší štýl výchovy. Pravdepodobne častejšie čítajú svojim deťom, a majú samozrejme aj dostatok peňazí, aby sa ubezpečili, že ich batoľa bude dobre živené. Dokážu sa nielen o dieťa lepšie postarať, ale zvyčajne ho aj intelektuálne stimulovať. Naopak deti v chudobnej rodine často vyrastajú v chaose, majú nedostatok výživných potravín, ich domov predstavuje neraz stres. Je jasné, že takéto faktory nie sú priaznivé pre vývoj dieťaťa.
Nová štúdia v časopise Nature Neuroscience prináša zaujímavý biologický zvrat k tejto problematike. Pomocou MRI skenerov z viac ako 1000 jedincov vo veku od 3 do 20 rokov vedci zistili, že deti s chudobnými rodičmi majú rozmerovo o niečo menší mozog, než tí, ktorí vyrastajú v bohatých rodinách. Konkrétne, účastníci s nízkymi príjmami mali menšiu plochu mozgovej kôry, tej sivej hmoty v periférnej časti koncového mozgu, ktorá sa považuje za najvyššie riadiace centrum organizmu. Je zodpovedná za zručnosti, ako zvládnutie reči, riešenie problémov a mnoho ďalších vyšších funkcií, všeobecne vnímaných ako ľudská inteligencia. Chudobnejší jedinci v štúdii dopadli horšie v kognitívnych testoch, zo štatistických analýz vyplynulo, že aj tieto rozdiely sa týkali rozmerov ich mozgu.
O akom veľkom rozdiele vlastne hovoríme? Podľa vedcov, deti, ktorých rodičia zarobia menej ako 25 000 dolárov ročne mali o 6 percent menšiu plochu mozgovej kôry, než tí, ktorých rodičia zarobili aspoň 150 000 dolárov ročne.
Ide asi o najväčšiu uverejnenú štúdiu svojho druhu, čo by nám pomohlo lepšie pochopiť, prečo deti s nízkopríjmových rodín, majú horší štart vo svojom školskom živote. Ale na vytváranie záverov na základe jedinej štúdie je predsa len trochu priskoro. Autorka štúdie Kimberly Nobleová, profesorka na Columbia University, sa domnieva, že fyzické rozdiely medzi mozgami bohatých a chudobných detí môžu pochádzať z vplyvu prostredia, v ktorom vyrastali. Svojim novým výskumným projektom chce teraz otestovať túto teóriu.
Na druhej strane pomyselnej barikády stojí Charles Murray, konzervatívny autor zdiskreditovanej knihy The Bell Curve. Vo svojom odkaze pre Washington Post tvrdí, že rozdiely musia byť výsledkom genetického dedičstva. "Je známe, že veľkosť mozgu súvisí s IQ, IQ namerané v detstve úzko súvisí s príjmom, aký dosiahnete v dospelosti. A rodičovské IQ koreluje s detským IQ," napísal Murray. "Prekvapilo by ma, ak by veľkosť detského mozgu nesúvisela s príjmom rodičov. Ako inak by to mohlo byť?" Takáto výpoveď je to, čo niektorí označujú za pseudovedecký komentár.
Je tiež dôležité si uvedomiť, že zatiaľ čo Nobleová a jej spolupracovníci zistili štatisticky významnú koreláciu medzi príjmami a veľkosťou mozgu, nie je to až tak jednoznačne preukázané. Stačí sa lepšie pozrieť na horeuvedený graf, nájdete tam množstvo jedincov s nízkym príjmom a veľkým mozgom, rovnako aj veľa subjektov s vysokým príjmom a s relatívne malým mozgom. Markantnejší vzťah medzi príjmami a veľkosťou mozgu je na samom dne rozdelenia príjmov, kde môžu byť deti často vystavené extrémnym stupňom deprivácie, neuspokojovania ich potrieb. "Nikdy nedokážete len na základe príjmu rodiny dieťaťa predvídať, aký veľký mozog má ich potomok," tvrdí Nobleová. Inými slovami, pokiaľ ide o vývoj mozgu, chudoba nie je osudnou.
