oPeniazoch.sk, Poštová banka Foto: SITA
Aké možnosti teda ponúkajú slovenskí a európski zamestnávatelia? Pracujú Slováci v tímoch alebo individuálne? Odpovede aj na tieto otázky nám poskytnú údaje z prieskumu agentúry Eurofound za rok 2013.
V práci strávime v priemere približne 11 rokov života. Keďže je to relatívne veľa času, hľadáme si zvyčajne takú prácu, v ktorej sa cítime dobre a ktorá spĺňa naše požiadavky. S tým idú ruka v ruke benefity, ktoré nám zamestnávatelia ponúkajú. K obľúbeným benefitom nepochybne patria aj flexibilný pracovný čas alebo možnosť kompenzácie nadčasov.
V súčasnosti je čoraz populárnejšie ponúkať flexibilný pracovný čas, kedy zamestnanci nemajú pevne stanovený začiatok a koniec pracovnej doby. V 56 % slovenských podnikov má túto výhodu minimálne pätina zamestnancov. To je tesne nad priemerom EÚ. Lídrom je v tomto smere Fínsko, kde rovnakému podielu zamestnancov poskytuje takýto benefit zhruba 8 z 10 podnikov. Naopak, v Chorvátsku a Bulharsku to je len približne štvrtina spoločností.
Dní dovolenky zvyčajne nikdy nie je dosť a preto deň voľna navyše každému spraví radosť. Podľa obdobného prieskumu už spomenutej agentúry z roku 2010 trávia 4 z 10 zamestnancov v práci viac ako 40 hodín týždenne. Vo všeobecnosti po prekročení tohto limitu, pri štandardnom 8 – hodinovom pracovnom čase, už takpovediac nadčasujeme. Detaily samozrejme závisia od konkrétnej pracovnej zmluvy. Zhruba štvrtina podnikov na Slovensku ale neumožňuje nadčasy v budúcnosti vymeniť za voľno. No sme na tom stále lepšie ako v EÚ ako takej, v ktorej náhradné voľno neposkytuje žiadnemu zo zamestnancov zhruba každa tretia spoločnosť. Aj v tomto prípade sa oplatí byť fínskym zamestnancom. Až 84,5 % podnikov vo Fínsku totiž vymieňa všetkým zamestnancom hodiny odpracované navyše za deň voľna a 11,4 % aspoň niektorým. Naopak, v južanskom Cypre a Grécku si voľno navyše neužijú pracovníci až zhruba 7 z 10 firiem.
Pre mnohých zamestnancov je čoraz dôležitejším faktorom pre spokojnosť v práci možnosť sa rozvíjať. Aby sa predišlo stagnácii alebo istému stereotypu ponúkajú niektorí zamestnávatelia svojim zamestnancom možnosť rotovať, resp. vymienať si úlohy, ktoré môžu ale nemusia vyžadovať odlišné skúsenosti a schopnosti. Na Slovensku to však ešte nie je bežnou praxou. V 40 % podnikov sa s touto praktikou nestretneme, len v približne pätine spoločností má s takouto rotáciou úloh skúsenosť väčšina zamestnancov. V tomto prípade je rekordérom Slovinsko, v ktorom si väčšina alebo aspoň niektorí zo zamestnancov rotuju úlohy až v 9 z 10 firiem. Naopak, s novými úlohami sa v práci nestretne žiaden zo zamestnancov až v 62 % podnikov v Dánsku. Takáto rotácia sa najčastejšie uplatňuje v stavebníctve a priemysle, najmenej vo finančných službách.
Naše rozhodovanie o nástupe do toho – ktorého zamestnania do istej miery ovplyvňuje aj to, či budeme pracovať samostatne alebo v tíme. Autonómne tímy, v ktorých členovia sami rozhodujú o vykonávaní úloh, na Slovensku nemajú zatiaľ veľké zastúpenie. Sú prítomné ani nie v desatine podnikov, v EÚ je to viac ako dvojnásobok. Najviac zastúpené sú v severských krajinách, a to vo Fínsku, Dánsku a Švédsku. Slovensko má prvenstvo v samostatnej práci. Až pre 40 % podnikov je totiž „tímová“ práca takpovediac cudzí pojem, čo je najväčší podiel spomedzi všetkých krajín EÚ. Najmenej zamestnancov pracujúcich individuálne nájdeme hneď za hranicami nášho hlavného mesta – v susednom Rakúsku a tiež na Malte. V každom druhom podniku na Slovensku ale nájdeme tímy vedené vedúcim. Vo všeobecnosti sú v tretine všetkých spoločností zamestnanci súčasťou viacerých tímov súčasne.
