oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: SITA
Občiansky konflikt, prudký pád ceny ropy a slabnúci globálny dopyt po všetkom od kávy po mlieko. To všetko treba vidieť za porážkou celého radu krajín v globálnej obchodnej hre.
Predpovede hovoria o 39 ekonomikách, ktoré v roku 2015 zvýšia deficit na svojich bežných účtoch. V najväčšej miere za to môže obchod s tovarom a službami. Nájdeme medzi nimi bohaté rozvinuté krajiny, ako napríklad v USA a Nový Zéland, ale aj národy sužované konfliktom, ako je Libanon. Pri očakávanom deficite 13,9 percenta hrubého domáceho produktu, dosiahne táto krajina zo Stredného východu najhorší deficit v tomto roku. Libanonskú ekonomiku zraňovala štvorročná občianska vojna v susednej Sýrii. Hospodársky rast by podľa prieskumu agentúry Bloomberg, mohol v priemere dosiahnuť 2 percentá v tomto roku,.
Na zozname nájdeme aj Turecko, kde podľa správ deficit klesol na 27 mesačné minimum v januári. Krajine pomohol pokračujúci trend vlažného domáceho dopytu a silného exportu podporený slabou lírou.
Deficit bežného účtu v Brazílii sa už roky nehýbe. Komoditný gigant si užil prebytkov okolo roku 2000, ale keď zasiahla globálna recesia, dopyt po surovinách klesol a obchodná výhoda sa vytratila. Brazília, ktorá je druhým najväčším producentom sóje a tretím najväčším kukurice, vyváža aj ropu a môže sa pochváliť druhými najväčšími rezervami železnej rudy na svete. Pre porovnanie, v apríli 2005 dosiahol prebytok niečo málo cez 1,9 percenta hrubého domáceho produktu, v januári tohto roka, to bol deficit vo výške 4,2 percenta HDP.
Nový Zéland sa môže stať vyspelou ekonomikou s najhorším schodkom v rebríčku. K nelichotivému miestneniu jej dopomohol 37 percentný pokles svetových cien mliečnych výrobkov od začiatku roka 2014, ako uvádza ANZ Bank. Mlieko a ďalšie mliečne výrobky predstavujú viac než štvrtinu celkového vývozu tovaru tejto krajiny.
Relatívne silná libra aj naďalej komplikuje vývoz z Veľkej Británie, ktorá nemala prebytok od konca roku 1990. Po recesii a devalvácii si investori uvedomili, že Briti žili nad svoje pomery. Údaje za rok 2014 majú byť zverejnené 31. marca, ale pravdepodobne pôjde o rekordný deficit 5 percent HDP. Podľa ekonómov sa tento rok zmenší na 4,1 percenta. Kým 76 percent respondentov sa v samostatnom prieskume agentúry Bloomberg uviedli, že deficit nie je významnou hrozbu pre libru, 43 percent opýtaných uviedlo, že má väčšie obavy ako pred rokom. Situáciu ešte komplikujú aj zahraniční investori, ktorí očakávajú lepšiu návratnosť, než môžu dostať v nízkovýnosovej eurozóne.
V neposlednom rade medzi obeťami nájdeme aj Angolu a Omán, ktoré sú z veľkej časti závislé na vývoze ropných produktov, aby dokázali financovať svoje rozpočty. Ich bilancie bežného účtu sa tento rok po prvý krát od roku 2009 prepadnú do deficitu, podľa prieskumov agentúry Bloomberg a Medzinárodného menového fondu. Angola je druhým najväčším producentom surovín v subsaharskej Afrike, hneď po Nigérii. Od ropy očakáva asi 70 percent svojich príjmov. Suroviny predstavujú až 79 percent príjmov pre Omán, najväčšieho ťažiara ropy mimo OPEC na Blízkom východe.
