oPeniazoch.sk, ČTK Foto:SITA
Ministri financií krajín platiacich eurom sa dnes v Bruseli pokúsia dohodnúť, ako ďalej s gréckym dlhom. Z Grécka v nedeľu zaznelo, že rozhovory budú ťažké a výsledok rokovaní neistý. To je zrejme jedna z mála vecí, na ktorých sa teraz Atény s ostatnými krajinami eurozóny zhodujú.
Posledná schôdzka Euroskupiny, teda rovnakého formátu ako je ten dnešný, totiž minulú stredu skrachovala potom, čo minister financií Janis Varufakis po telefonickej konzultácii s Aténami odmietol podpísať už pripravené spoločné vyhlásenie.
O deň neskôr ale premiér Alexis Tsipras súhlasil s expertnými rokovaniami medzi zástupcami veriteľských inštitúcií, teda Európskej komisie, Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF) a gréckou stranou. Odborníci by tak mali pre dnešné stretnutie pripraviť technický prehľad zhôd a rozdielov podmienok súčasného programu a gréckych predstáv.
Ľavicová Tsiprasova vláda odmieta predovšetkým tvrdé reformné podmienky terajšieho končiaceho programu, ostatne práve odpor gréckej verejnosti k úsporám jeho stranu SYRIZA nedávno dostal k moci.
Grécky premiér naznačuje, že by sa s partnermi z EÚ chcel dohodnúť na nejakej forme preklenovacieho programu, ktorý by fungoval niekoľko mesiacov. V získanom čase by chcel dohodnúť nový program, ktorý by nahradil súčasný záchranný úver. Ostatné krajiny eurozóny, hlavne Nemecko, ale trvajú na tom, že Gréci musia plniť záväzky, ktoré na seba vzali. Eurozóna chce, aby Grécko požiadalo o predĺženie súčasného programu. To ale nová grécka vláda tvrdo odmieta. Grécko dostalo od roku 2010 v dvoch kolách sľúbenú pomoc v objeme 240 miliárd eur.
Minister financií Peter Kažimír si od dnešnej schôdzky veľa nesľubuje, doslova povedal, že očakáva krvavý pondelok. "Som trochu skeptický, že sa nám zajtra (v pondelok) podarí v rámci Euroskupiny dohodnúť ohľadom Grécka všetky podrobnosti. Existujú limity a hodiny tikajú. Veľa sa hovorilo, strieľalo z Aurory, bude bloody Monday," napísal na Twitteri. Naopak relatívne optimistický je grécky minister financií Janis Varufakis. Ten v sobotňajšom rozhovore pre grécke médiá vyjadril nádej, že Atény sa s európskymi veriteľmi dohodnú, ako sa zo súčasného medzinárodného programu pomoci vyviazať, hoci by to bolo až na poslednú chvíľu. "Náš pevný postoj, založený na logike, povedie k dohode. Aj keby to bolo v hodine dvanástej," povedal Varufakis na otázku, čo sa stane, keď sa Grécko v pondelok na zasadnutí Euroskupiny nedohodne, a či sa ministri financií krajín platiacich eurom stretnú v nadchádzajúcich dňoch znova. Varufakis povedal, že obe strany sa už dohodli na mnohých veciach, stále sa ale rozchádzajú v otázke privatizácie a pracovného trhu."Až 90 percent peňazí zo záchranných programov do Grécka nikdy nedorazilo," povedal Varufakis. "Peniaze boli nasadené na to, aby zachránili banky, a to predovšetkým tie nemecké a francúzske, pred ďalšími stratami," tvrdí v najnovšom čísle nemeckého týždenníka Der SpiegelVarufakis. "Nemci by mali vedieť, že svojimi peniazmi nepomáhali Grécku, ale bankám. Podľa mňa to bola chyba, peniaze zmizli v čiernej diere," podotkol grécky minister. Za omyl označil takisto pokračovanie tlaku na reformy. "Úsporná politika problémy nerieši, naopak je zhoršuje," povedal a vyzval európskych partnerov na zabezpečenie investícií v Grécku, ktoré by umožnili krajine hospodársky rast. Opätovne tiež vyzval medzinárodné veriteľa, aby odpísali časť gréckych dlhov. "Všetci vedia, že Grécko nedokáže uniesť svoju dlhovú záťaž," povedal Varufakis. "Reštrukturalizácia dlhu by Grécku umožnila hospodárske zotavenie. Je to v záujme nemeckých i európskych občanov," uviedol.
Na podporu gréckej vlády vyšlo do ulíc Atén asi 15 tisíc ľudí. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že zhruba tri štvrtiny obyvateľov Grécka za novou vládou stoja. Väčšinou hovoria, že drakonických úspor už bolo dosť a že už nemajú čo stratiť.
Všetky strany tvrdia, že odchod Grécka z eurozóny nie je na programe dňa. Na dohodu ale zostáva málo času. Predĺženie súčasného programu, ktorý vyprší koncom februára, totiž musia schváliť parlamenty niekoľkých krajín. Nedohoda na spôsobe, ako ďalej, teda zvyšuje riziko gréckeho bankrotu, aj keď ďalej zatiaľ pobeží program MMF. Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi španielskemu týždenníku ABC povedal, že špekulovať o odchode Grécka z eurozóny nemá zmysel, nechcel už ale odpovedať na otázku, čo je zlé na tom, keby Grécko skupinu devätnástich krajín platiacich eurom opustilo. "Prosím chápte, že ja túto otázku radšej vôbec nechcem komentovať. Čokoľvek poviem, môže byť použité politicky. Špekulovať o prípadnom vystúpení z menovej únie nemá žiadny zmysel," povedal Draghi v rozhovore, ktorý bol uverejnený v nedeľu.
