oPeniazoch.sk, Colosseum Foto:SITA
V Európskej centrálnej banke prebiehajú v súčasnej dobe prípravy na nákup cenných papierov v hodnote 500 miliárd eur a na stole leží niekoľko variantov, ako toto ďalšie kvantitatívne uvoľňovanie bude prebiehať.
Rozmedzie rizikovosti cenných papierov sa pohybuje od hodnotenia AAA po BBB-, teda od najvyššej kvality až po kvalitu strednú. V rámci tohto rozpätia sú prípustné nielen vládne dlhopisy, ale aj mix obsahujúci korporátne dlhopisy. To všetko je síce už súčasťou aktívneho programu kvantitatívneho uvoľňovania, ktorý obsahuje ABS (cenné papiere kryté aktívami) a kryté dlhopisy, tentoraz ale do hry vstupuje ďalší dôležitý faktor, a tým je zmena zdieľania rizika. ECB zvažuje tri možné varianty, ako tento program nastaviť.
Prvá možnosť je, že celu sumu, za ktorú sa nakúpia cenné papiere, pomerovo zdieľajú všetky členské štáty, ktoré majú podiel v ECB. Tento variant fungoval doteraz a bolo by to podobné programu s názvom Securities Market Program (SMP), ktorý sa uplatňoval v prípade krízy Grécka. To sa však nepáči Nemecku, pretože jeho kapitálový podiel v ECB dosahuje 18 percent.
Druhým variantom je spustenie nákupu dlhopisov podobne, ako v programe núdzového poskytovania likvidity EMA. V tomto prípade sú všetky náklady a riziká hradené národnými centrálnymi bankami. V danej štruktúre by každá národná centrálna banka nakúpila predpísané množstvo domácich vládnych dlhopisov a niesla všetky riziká, ktoré sú s nimi spojené. Tento postup by síce bol prijateľný pre Nemecko, ale na druhej strane mieri k rastúcej decentralizácii eurozóny a väčšiemu riziku jej rozpadu. Ďalším negatívom tohto variantu je fakt, že mnoho národných bánk dlhuje peniaze Eurosystému prostredníctvom Target 2, čo je medzibankový platobný systém EÚ prebiehajúci v reálnom čase.
Tretí variant počíta so zdieľaním rizika podľa prvého variantu až do určitého limitu nakúpených dlhopisov. Po prekročení tohto limitu by ECB prešla k druhému variantu.
Tak či tak má Európska centrálna banka pomerne ťažké rozhodovanie a skôr pôjde o voľbu menšieho zla. Každé ďalšie kvantitatívne uvoľňovanie totiž zvyšuje morálny hazard, ale hroziaca deflácia je v pre rozhodovanie ECB v tomto súboji dôležitejším faktorom.
Autorom je Petr Habiger, analytik, Colosseum, a.s.
