oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Francúzski podnikatelia a investori si na konci mesiaca vydýchnu. Vyprší totiž platnosť "superdane" z vysokých príjmov, ktorú socialistický prezident François Hollande presadil, aby dodržal svoj predvolebný sľub. Bol to "superomyl", ktorý nebude nikomu chýbať a politiky poučil, že viesť triednu vojnu pomocou daní vedie k vysokým nákladom a mizivým výnosom. Napísal to ekonomický denník The Wall Street Journal.
Fiaskom sa daň 75 % z príjmov presahujúcich milión eur ročne stala podľa denníka hneď po svojom zavedení v septembri 2012. Futbaloví hráči hrozili štrajkom, šéf skupiny luxusného tovaru LVMH a najbohatší Francúz Bernard Arnault pohrozil presťahovaním sa do Belgicka a niektorí to aj skutočne urobili. Vo frankofónnom južnom Belgicku teraz žije zhruba 200 tisíc Francúzov a okolo 5 tisíc z nich sú daňoví exulanti, odhadol francúzsky denník Le Figaro. Ďalších asi 2 tisíc Francúzov utieklo pred vysokými daňami do Švajčiarska a ich ďalšími obľúbenými destináciami sú Londýn a New York, upozorňuje WSJ.
Niektorí ľudia z vlády však takýto výsledok predpovedali. Emmanuel Macrona, ktorý bol vtedy Hollandeovým poradcom a teraz je ministrom hospodárstva, varoval, že superdane zmení Francúzsko na "Kubu bez slnka". Ekonomický rast Francúzska bol za Hollandeovho pôsobenia nepatrný, miera nezamestnanosti zostáva nad desiatimi percentami a krajina priťahuje úboho málo priamych zahraničných investícií. Tie v roku 2013 klesli na necelých päť miliárd dolárov z ročného priemeru 84 miliárd dolárov za roky 2005-2007.
Za všetky tieto ťažkosti nezískala Francúzsko takmer nič na príjmoch z daní. Za viac ako dva roky platnosti dane z nej získala štátna pokladnica ani nie pol miliardy eur, udáva ministerstvo financií. Je to menej ako jedno percento ročného rozpočtového deficitu. Mnohé firmy jednoducho odložili výplatu odmien najvyšším manažérom a čakali, až táto daň prestane platiť, alebo sa zníži.
Zásluhy za koniec superdane patrí Macronovi spolu s premiérom Manuelom Vallsom, ktorí od svojho vlaňajšieho nástupu do funkcií z pozadia bojovali, aby zachránili ekonomiku pred Hollandeovými predvolebnými sľubmi. Vallsov rozpočet pre tento rok znížil firemné dane a "sociálne poplatky" v celkovom objeme 40 miliárd eur. Macron často hovorí o potrebe odpútať sa od staromódneho socializmu k podpore podnikateľského prostredia.
