Rana pre Kyjev: Moskva vyrukovala s trojmiliardovou pôžičkou

, ČTK Foto:SITA

Ukrajinsko-ruský konflikt sa vedie na všetkých frontoch, aj na tom ekonomickom. Rusko by mohlo v blízkej dobe požadovať od Ukrajiny, aby predčasne splatila úver vo výške troch miliárd dolárov.

"Situácia, ktorá vzniká v ukrajinskej ekonomike a financiách, svedčí o tom, že celý rad parametrov, ktoré boli podmienkou poskytnutia ruskej pôžičky, sa porušuje," povedal agentúre TASS nemenovaný zdroj z ruskej vlády. "Za týchto okolností je úplne pravdepodobné, že Rusko bude nútené v najbližšej dobe od Ukrajiny požadovať, aby dlh vo výške troch miliárd dolárov predčasne splatila," varoval.

V decembri 2013 sa vtedajší prezidenti oboch krajín Vladimir Putin a Viktor Janukovyč dohodli, že Rusko nakúpi ukrajinské dlhopisy za 15 miliárd dolárov. Zakrátko Kyjev takto získal prvú časť vo výške troch miliárd dolárov, ďalšie nákupy ale vzhľadom k februárovému zvrhnutiu Janukovyča už nenasledovali.

Vlani v septembri ruský minister financií Anton Siluanov v tlači varoval, že Moskva môže mať dôvod žiadať vrátenie pôžičky, pretože Kyjev vzhľadom k devalvácii hrivny zrejme poruší podmienku, aby zadlženosť krajiny nepresiahla 60 percent hrubého domáceho produktu.

Ukrajina je v situácii, kedy žiada, aby hneď po januárovej návšteve misie Medzinárodného menového fondu (MMF) dostala naraz tri splátky z dohodnutého úverového programu, čo podľa agentúry Reuters má predstavovať viac ako štyri miliardy dolárov. Finančná pomoc Ukrajine podmieňuje MMF reformami, v tých ale podľa expertov krajina príliš nepokročila.

Na začiatku 2014 vygradovala krehká ekonomická stabilita krajiny do reálneho priblíženia sa k defaultu, teda k neschopnosti krajiny dodržať svoje platobné záväzky. Dňa 6. februára 2014 Národná banka Ukrajiny pristúpila k uvoľneniu fixného menového kurzu. Národná banka tak bola nútená urobiť po tom, čo dopyt fyzických aj právnických osôb po dolároch a eurách nekontrolovateľne rástla a nebolo už udržateľné kryť nerovnováhu na medzibankovom trhu stále sa zmenšujúce zásobou devízových rezerv. Do konca októbra 2014 ukrajinská hrivna od jej uvoľnenia oslabila o cca 60 %.

Dôsledkom zhoršenej ekonomickej situácie je aj nižšia investičná aktivita a stagnujúci situácia v podnikateľskom prostredí. Podobná situácia obnažila negatívny vývoj v štrukturálnej oblasti hospodárskeho systému, ako aj vo finančne bankovom sektore. To okrem iného reflektuje na makroekonomické tendencie, resp. nerovnováhu v oblasti štátnych financií, ktoré sa prejavuje v rastúcom deficite dôchodkového fondu a negatívnom salde obchodnej bilancie. V roku 2014 začala rásť inflácia ovplyvnená zvýšením cien niektorých základných potravín ako sú vajcia, zelenina, chlieb, ale aj ošatenie a takisto cenami ohrevu vody a vykurovania, informuje businessinfo.cz.

Súvisiace články

Aktuálne správy