oPeniazoch.sk, qz Foto: SITA
Eurozóna sa prvýkrát od roku 2009 dostala do deflácie. Na zápornom vývoji má najväčší podiel pokles cien energií, výrazne tomu pomáha pokles cien ropy. Aj preto niektorí ekonómovia odrádzajú Európsku centrálnu banku od zamýšľaného kvantitatívneho uvoľňovania, teda od masívneho nákupu štátnych dlhopisov európskych krajín.
Rozvíjajúca sa globálna ekonomika, vrátane Brazílie, Ruska a Číny, spomaľuje. Ani zavedené ekonomiky ako Nemecko a Japonsko už nerastú. Cena ropy padá. To všetko prispieva k celkovému poklesu cien, ktorý ovplyvňuje finančné trhy a hospodárske očakávania. Najnovším dôkazom je, že eurozóna vkĺzla v decembri do priamej deflácie, ceny klesajú medziročne o 0,2 %.
Rozšírenie termínu lowflation naznačuje myslenie na finančných trhoch, pretože investori očakávajú vytrvalo nízke ceny, alebo pokles cien. Rozdiel medzi lowflation a "defláciou", je len otázkou miery. Keď sú rozsiahle a dlhotrvajúce poklesy cien vnímané ako norma, môže zažať bludný kruh, v ktorom klesá zisk, množstvo investícií, počet pracovných miest a výška príjmov, čo ďalej tlmí ekonomickú aktivitu. Takúto negatívnu spätnú väzbu je, ako sa už ukázalo napríklad v Japonsku, veľmi ťažké prelomiť.
Ekonomickí politici majú strach, aby sa zabránilo šíreniu takéhoto spôsobu myslenia naprieč Európou. Európska centrálna banka má šancu, aby na svojom najbližšom zasadnutí 22. Januára urobila krok smerom k nákupu štátnych dlhopisov v programe podobnom Fedu, známom ako kvantitatívne uvoľňovanie, alebo QE.
Rozbehnutie nákupu dlhopisov by znamenalo ďalšie oslabovanie eura. Európska centrálna banka by tým mierila na rast cien dovozov, čo by podporilo infláciu. Zvýšila by sa tiež konkurencieschopnosť európskych exportérov, pretože by klesli ceny ich produkcie na globálnych trhoch. To by malo viesť k rýchlejšiemu rastu miezd a vyššej zamestnanosti.
Ale politici sa rozchádzajú v názoroch, či takéto opatrenia, ktorých cieľom je znížiť náklady na pôžičky, zvýšiť výdavky a investície, bolo efektívne. Koniec koncov, dlhodobé výnosy španielskeho dlhu sú už nižšie ako 2 %. Reálna hodnota dlhopisov a program nákupu ECB bude pravdepodobne skôr psychologické gesto, než to, čo by sa dalo merať, pokiaľ ide o výnosy dlhopisov. "Deflácia spočiatku nevyžaduje žiadnu odpoveď monetárnej politiky, kým nie sú viditeľné sekundárne efekty," povedal Jens Weidmann, guvernér nemeckej centrálnej banky. Čiastočne s ním súhlasia aj niektorí analytici. Podľa nich za pádom do miernej deflácie treba hľadať výrazný prepad cien ropy, ktorý by sám o sebe mal Európe pomôcť k hospodárskemu rastu a aj preto zatiaľ nie je potrebné s defláciou bojovať kvantitatívnym uvoľňovaním. Ako bude hlasovať dvadsaťpäťka Rady guvernérov ECB, ktorá by o záležitosti rozhodovala, jasné nie je. Ak by aj odporcov prehlasovali, mohlo by to ovplyvniť rozsah a štruktúru programu. Najčastejšie sa ekonómovia prikláňajú k položke 500 miliárd eur vyhradených pre nákupy dlhopisov.
Deflácia bola v eurozóne naposledy v júni 2009, vtedy inflácia dosiahla úroveň mínus 0,7 percenta.
