oPeniazoch.sk, pragcap Foto: SITA
Grécko je späť v hlavných titulkoch. V ostatných mesiacoch sa šíria obavy z gréckeho odchodu z menovej únie. Problém v Európe je pomerne jednoduchý, ale riešenia nie. Tu je stručný prehľad toho, čo sa v skutočnosti deje a čo by bolo užitočné urobiť, aby sa únia udržala.
Najlepší spôsob, ako premýšľať o EMU je pozrieť sa na USA. Spojené štáty, to je jednotný menový systém s 50 nezávislými užívateľmi federálne vydávanej meny. Neexistuje žiadny devízový kurz medzi Mississippi a Kaliforniou, stavy sú neoddeliteľne spojené s federálnou vládou. To, čo nie je dobre známe, sú extrémny obchodné nerovnováhy, ktoré existujú medzi jednotlivými štátmi a koľko štáty dostávajú od federálnej vlády v rámci fiškálnych transferov. Štáty ako Texas a Kalifornia potrebujú ďaleko menej vládnej pomoci, než štáty ako Mississippi alebo Nové Mexiko.
To je analogické k EMU, pretože mnoho z periférnych krajín, ako Španielsko a Grécko, sú krajiny s deficitom obchodnej bilancie. Neustále vyvážajú euro výmenou za tovar a služby. A pretože Grécko a Španielsko nemôže vydávať euro alebo sa spoľahnúť na menové vyváženie (čo by teoreticky urobilo grécke vývozy menej nákladnými vzhľadom k nemeckého exportu, čím by sa zvýšil dopyt po gréckom vývoze), potom sa dá spoľahnúť len na deflačné vyváženie cez mzdy a vnútorné zmeny cien. V podstate musí nastúpiť recesia alebo depresia na obnovenie rovnováhy.
Čiže hlavný problém tkvie v solventnosti. Grécko nemôže tlačiť euro podľa svojho vlastného uváženia, aby to nemalo dopad na kurz. Navyše aj oni potrebujú získať eurá a zostať solventní. Grécko by mohlo doslova skrachovať kvôli politickému usporiadaniu. Samozrejme, aj v Mississippi došli doláre, ale rozdiel medzi Mississippi a Gréckom je federálna vláda USA, ktoré si vzala na ramená dlh vo výške 18 biliónov dolárov. Ak by v Mississippi a USA bol jeden menový systém za posledných 197 rokov bez akejkoľvek federálnej pomoci, niet pochýb o tom, že by prepadli kríze solventnosti už niekoľkokrát. Ale namiesto toho dostávajú obrovské množstvo federálnej pomoci, ktoré v podstate pochádza z bohatých štátov a pomáha udržiavať všetky štáty solventné. Systém federálneho prerozdeľovania síce pomáha, ale obavy z insolventnosti aj tak spôsobujú rozsiahly finančný chaos raz za niekoľko desaťročí.
Ešte jeden rozdiel medzi Mississippi a Gréckom. Sú to stovky rokov historického nepriateľstva medzi rôznymi kultúrami a vládami, ktoré bránia integrácii. Keby ste sa na niekoho z Mississippi opýtali v Kalifornii, zistili by ste, že v skutočnosti sa nik nezaujíma o ich históriu alebo ich politiku. Politicky, môžeme byť ďaleko od seba, ale nie je nič horšie ako kultúrna priepasť, ktorá existuje medzi Nemeckom a Gréckom. Všetko je ale omnoho zložitejšie, pokiaľ ide o hlasovanie o menej produktívnych štátoch. Nemci sú veľmi obávajú toho, že Spojené štáty európske by im potenciálne mohli kvôli nesolventnosti niektorých krajín zabezpečiť vyššie daňové zaťaženie.
Prerozdeľovanie je často vnímané ako sprosté slovo. Skutočnosť je taká, že je to jediná vec, ktorá do budúcnosti dokáže zabezpečiť Európe funkčnú menovú úniu. Je to možnosť ako napredovať bez potrebného rozpadu, ktoré by mohlo mať ničivé následky. Zaujímavé je, že Nemecko je na tom v dlhodobom horizonte pravdepodobne dobre s ohľadom na vzájomnú prepojenosť Európy, pretože je v ich najlepšom záujme, aby mali susedia čo najsilnejšie ekonomiky.
To je dôvod, prečo sa USA dokázali spamätať z Veľkej recesie v oveľa lepšej finančnej kondícii než Európa. Plná federálna integrácia pomohla všetkým.
Ak sa opäť hovorí o otázke solventnosti, nikto by sa nemal tváriť, že mu to je jedno. V čase, keď bolo Grécko prijaté do EMU, hovorilo sa o nevyhnutnej plnej integrácii. Bohužiaľ, história a politika aj naďalej spôsobujú zmätok, depresie a mnoho neistoty. Je tu však istá nádej, že Európa dokáže prekonať politiku a históriu v prospech blahobytu všetkých zúčastnených strán.
Autorom je Cullen Roche
