oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto:SITA
Ceny ropy sa od júna prepadli o 40 %. To je dobrá správa pre krajiny dovážajúce ropu, ale zlá správa pre Rusko, Venezuelu, Nigérii a ďalších vývozcov ropy. Niektorí tento prepad cien pripisujú americkému boomu bridlicovej energie. Iní poukazujú na neúspech OPEC dohovoriť sa na obmedzení dodávok.
To ale nie je celý príbeh. Klesli aj ceny železnej rudy. Nižšie sú aj ceny zlata, striebra a platiny. To isté platí pre ceny cukru, bavlny a sójových bôbov. Vlastne sa od prvej polovice roka znížila väčšina dolárových komoditných cien. Hoci cenu každej komodity ovplyvňuje rad sektorovo špecifických faktorov, skutočnosť, že prepad je tak široko založený, ako to už s veľkými cenovými výkyvmi býva, poukazuje na pôsobenie makroekonomických činiteľov.
Prečo teda makroekonomické faktory môžu stláčať komoditné ceny? Možno ide o defláciu. Hoci je ale inflácia veľmi nízka, a v niekoľkých krajinách dokonca záporná, musí dochádzať ešte k niečomu ďalšiemu, pretože komoditné ceny padajú oproti celkovej hladine cien. Inými slovami padajú reálne komoditné ceny.
Najbežnejším vysvetlením je spomalenie globálnej ekonomiky, ktoré znížilo dopyt po energiách, nerastoch a poľnohospodárskych produktoch. Rast skutočne spomalil a prognózy vývoja HDP sa vo väčšine krajín od polovice roka korigovali smerom dole.
Významnou výnimkou sú však Spojené štáty. Americká expanzia sa zdá čím ďalej lepšie uchopená, pričom odhadovaný ročný rast v posledných dvoch štvrťrokoch prekračuje 4 %. Napriek tomu komoditné ceny padajú obzvlášť práve v USA. Napríklad Index komoditných cien časopisu The Economist denominovaný v eure sa za posledný rok zvýšil, na nízkej hladine je len dolárový index, ku ktorému sa upína všetka pozornosť.
To nás privádza k menovej politike, na ktorej význam čoby určujúceho činiteľa komoditných cien sa často zabúda. V USA sa všeobecne očakáva menové sprísnenie. Federálny rezervný systém už v októbri ukončil kvantitatívne uvoľňovanie a počas budúceho roka pravdepodobne zvýši krátkodobé úrokové sadzby. V mysli sa vynorí známa schéma historického vývoja. Padajúce reálne (inflačne očistené) úrokové sadzby v 70. rokoch a v rokoch 2002-2004 a 2007-2008 sprevádzali stúpajúce reálne komoditné ceny. Strmé vzostupy reálnych úrokových mier v USA počas 80. rokov zase zapríčinili prepad komoditných cien.
Je čosi intuitívneho na predstave, že keď centrálna banka "tlačí peniaze," tie tečú okrem iného do komodít a tým nabádajú ich ceny k rastu, teda keď úrokové sadzby rastú, ceny klesajú. Aký je tu ale presný mechanizmus?
Existujú štyri kanály, ktorými reálna úroková miera ovplyvňuje komoditné ceny (okrem škály účinkov pôsobiacich cez mieru ekonomickej aktivity). Po prvé, vysoké úrokové sadzby znižujú cenu skladovateľných komodít, pretože zosilňujú motiváciu ťažiť radšej dnes ako zajtra, takže zvyšujú tempo produkcie ropy, dobývanie zlata či ťažby dreva. Po druhé, vysoké sadzby tiež znižujú záujem firiem držať zásoby (napríklad ropu v cisternách).
Po tretie, správcovia portfólií reagujú na vzostup úrokových sadzieb odklonom od komoditných kontraktov (tie sú dnes "triedou aktív") k štátnym poukážkam. Napokon, vysoké úrokové sadzby posilňujú domácu menu, takže na domácom trhu znižujú cenu medzinárodne obchodovaných komodít (aj keď s ohľadom na cudzie meny cena neklesá).
Americké úrokové sadzby v roku 2014 reálne nevzrástli, takže väčšina týchto mechanizmov ešte priamo nepôsobí. Špekulanti ale uvažujú do budúcnosti a s vyhliadkou na vyššie úrokové sadzby v roku 2015 od komodít už dnes cúvajú. Výsledkom je prenos nárastu cien z budúceho roka do súčasnosti.
Štvrtý z kanálov, výmenný kurz, už začal fungovať. Vyhliadky na menové sprísnenie v USA sa objavujú v čase, keď Európska centrálna banka a Japonská centrálna banka podnikajú kroky k posilneniu menovej stimulácie. Výsledkom je zhodnocovanie dolára oproti euru a jenu. Od prvého polroka euro oproti doláru kleslo o 8 % a jen o 14 %. To vysvetľuje, prečo toľko komoditných cien môže byť v dolároch na nízkej hladine a v iných menách na hladine vysokej.
