Legislatíva na strane spotrebiteľa: Iba tretina Slovákov by si nepožičala od spoločnosti bez licencie

, Provident Financial Foto:photl

Prieskum ukázal, že ľudia stále nemajú príliš veľký záujem vedieť, čo vlastne podpisujú. Nezvažujú možné dôsledky rôznych ustanovení v zmluvách, napríklad neprimeranú výšku sankcií, zmenky, alebo rozhodcovské súdy. Paragrafy majú pomáhať ochraňovať spotrebiteľa, ale ak im ľudia nerozumejú, efektivita sa vytráca.

Určenie úrokového stropu (14 %) a zmeny v exekúciách (11 %) sú legislatívne zmeny na ochranu spotrebiteľa, ktoré Slováci zaznamenali najčastejšie. Polovica opýtaných v tomto smere necíti žiadnu zmenu. Ak sa rozhodujú pre pôžičku, u viac ako tretiny zaváži výška úroku (34 %) a peniaze by odmietli vtedy, ak by nevedeli, koľko za pôžičku celkovo zaplatia (75 %). Za najrizikovejšiu praktiku pri pôžičke (60 %) respondenti označili požiadavku nehnuteľnosti ako zábezpeky. Takmer tretina by pôžičku odmietla, ak by spoločnosť nebola v registri Národnej banky Slovenska (NBS) . Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý v októbri pre Provident Financial realizovala agentúra FOCUS.

„Zaujímavým zistením bolo, že ak sa ľudia rozhodujú pre pôžičku, u viac ako tretiny zaváži výška úroku (34%) a peniaze by odmietli vtedy, ak by nevedeli, koľko za pôžičku celkovo zaplatia (75%). To svedčí o tom, že cena je pre spotrebiteľa tým kľúčovým parametrom aj pri pôžičkách,“ konštatuje Marián Kolembus, manažér úverových rizík z Provident Financial. „Myslím, že je prirodzené, že za najrizikovejšiu praktiku pri pôžičke (60 %) respondenti označili požiadavku nehnuteľnosti ako zábezpeky. Strecha nad hlavou stále ostáva istotou pre rodiny, domov a zázemie,“ dodáva odborník.

Najčastejšie zaznamenanými legislatívnymi zmenami na ochranu spotrebiteľa je určenie úrokového stropu (14 %) a zmeny v exekúciách (11 %). Menej ako 10 % respondentov zaznamenalo väčšie písmo v zmluvách, zákaz poskytovania pôžičky v hotovosti, či zmeny vo vymáhaní pohľadávok. Až polovica opýtaných (50 %) nepostrehla  v tomto smere žiadny pohyb. Len 7 % Slovákov deklarovalo, že ich finančná inštitúcia o legislatívnych zmenách informovala, najčastejšie pri návšteve pobočky banky / nebankovky, listom, alebo  mailom či sms správou.

V paragrafoch sa nevyznáme

Prieskum ukázal, že takmer štvrtina opýtaných v súčasnosti má nejakú zmluvu o pôžičke, pričom 8 % z nich si myslí, že ich zmluva je v súlade s novou legislatívou. Takých, ktorí sú presvedčení o opaku sú 3%. Ďalších 13% nevie, či ich zmluva spĺňa náležitosti novej legislatívy. „Tieto čísla vypovedajú o stále nie príliš veľkom záujme ľudí o to, čo podpisujú a nezvažujú možné dôsledky rôznych ustanovení v zmluvách, napríklad neprimeranú výšku sankcií, zmenky, rozhodcovské súdy alebo iné náležitosti. Na jednej strane paragrafy pomáhajú spotrebiteľa ochraňovať, no efektívne to bude vtedy, ak im ľudia budú aj rozumieť, pýtať sa na ich význam v praxi. Zodpovednosť by mala byť na oboch stranách,“ uzatvára Kolembus.

Okrem výšky úroku sa ako ďalší parameter javí výška odplaty (20 %) a výška mesačnej splátky, ktorú uviedlo 19 % respondentov. Viac ako desatina (12 %) označila ako podstatnú ročnú úrokovú mieru nákladov (RPMN). A kedy by Slováci pôžičku odmietli? Takmer polovica by cúvla pred neúmernou zábezpekou nehnuteľnosťou (49 %). Nejasné sankcie predstavujú tretí najčastejšie uvádzaný dôvod (39 % respondentov). Viac ako tretina by pôžičku odmietla, ak by nemala možnosť od zmluvy odstúpiť. Po 31 % opýtaných uviedlo chýbajúcu možnosť predčasného splatenia pôžičky a ak spoločnosť nie je v registri NBS. Pätina (20 %) by nepristúpila na  „ústne dohody“.

Rizikám pri pôžičkách rozumieme

Za najrizikovejšiu praktiku (až 60 %) pri pôžičke bola účastníkmi označená požiadavka nehnuteľnosti ako zábezpeky. Viac ako polovica oslovených (52 %) vníma ako riziko fakt, ak nemôžu spočítať celkovú cenu pôžičky, ktorú zaplatia. Z prieskumu vyplynulo aj vysoké percento tých (viac ako štyri desatiny), ktorí považujú za rizikové praktiky neprimerané sankcie, rovnako i pokuty (42 %) ale aj skutočnosť, ak si nemôžu zmluvu vopred prečítať (41 %). 37 % opýtaných by nepripustila nátlak pri podpisovaní zmluvy, rovnako sa im nepáči, ak podstatné veci v zmluve sú uvedené malým písmom.

Súvisiace články

Aktuálne správy