Čím viac si môžeme dovoliť minúť zo svojho príjmu na luxusné tovary, tým dosahujeme vyšší komfort a aj životná úroveň je vyššia.
Jedným z kritérií na posudzovanie životnej úrovne je nielen úroveň príjmov, ale aj možnosť tieto príjmy využiť na kúpu rozličných tovarov a služieb. Tie delíme na nevyhnutné a luxusné. Nevyhnutné napĺňajú základné potreby človeka a patria sem napríklad potraviny, nápoje, bývanie či oblečenie. Medzi luxusné tovary a služby radíme tie, ktoré zvyšujú náš blahobyt, ale dokážeme žiť aj bez nich.
Urobiť striktnú hranicu medzi nevyhnutným a luxusným tovarom nie je jednoduché a navyše, tie, čo boli pred 25 rokmi považované za luxus, napr. televízor či automatická práčka, sú už v súčasnosti absolútnou samozrejmosťou. Zatiaľ čo pred revolúciou vlastnila automatickú práčku len každá tretia slovenská domácnosť, v súčasnosti tento spotrebič nenájdeme len v 2 domácnostiach zo 100. Obrovský boom zažili za ostatných 25 rokov aj osobné počítače, ktoré v predrevolučnom roku vlastnili len menej ako 2 zo 100 domácností, no dnes ich nájdeme až v dvoch tretinách slovenských príbytkov. Nehovoriac o rôznych „smart“ produktoch, o ktorých sme pred 25 rokmi ani nechyrovali a dnes prácu s nimi ovládajú už aj malé deti.
Vybavenosť slovenských domácností vybranými tovarmi dlhodobej spotreby (v % domácností) | ||
---|---|---|
položka | rok 1988 | rok 2012 |
automatická práčka | 33 | 97,8 |
farebný televízor | 36,8 | 98,8 |
osobný automobil | 39,1 | 59,5 |
počítač | 1,6 | 67,2 |
Zdroj: ŠÚ SR |
V súčasnosti Slováci míňajú v priemere 20 % svojich hrubých peňažných výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje. Je to stále vyšší podiel ako v krajinách západnej Európy, avšak v porovnaní s minulosťou došlo k polepšeniu. Pred 25 rokmi sa totiž potraviny a nealkoholické nápoje podieľali na celkových výdavkoch slovenských domácností takmer 40 percentami. Menší podiel výdavkov na základné tovary zväčšuje priestor na kúpu luxusnejších tovarov a služieb. Slovenské rodiny si tak môžu v súčasnosti dovoliť oveľa viac kultúry, dovoleniek, stravovania sa v reštauráciách či ubytovania v hoteloch než v roku 1989.