Too big to fail: Čerstvý držiteľ Nobelovej ceny o probléme vedel s desaťročným predstihom

, slate Foto: SITA

Na práci francúzskeho ekonóma Jeana Tirolea je čosi ironické. Získal tento rok Nobelovu cenu za ekonómiu za štúdiu, v ktorej sa venoval problematike regulovania veľkých a silných korporácií, ale pritom už v roku 1996 publikoval prácu, v ktorej varoval pred nebezpečenstvom systémovo dôležitých bánk, ktoré nie je možné nechať skrachovať.

Chcete sa porozprávať o tom, ako sa vyhnúť ďalšej finančnej kríze, ako riešiť problematiku monopolu v dnešnej ére internetu a spoločností, ako sú Google a Facebook? Potom je Tirole váš človek. Problém je, že jeho meno sa v médiách paradoxne príliš neobjavuje.

"Mnoho jeho prác skôr dochádza k záveru, že je to komplikované, než aby podali jednoducho vyjadriteľné, intuitívne riešenia, ktoré sa v médiách dobre vynímajú," komentuje Tiroleovo dielo Tyler Cowen. "To je jeden z dôvodov, prečo sa jeho myšlienky neobjavujú príliš často na webe alebo v populárnych médiách. Majú však extrémny vplyv na ekonómiu ako takú."

Zdá sa však, že Kráľovskej švédskej akadémie vied, ktorá Tiroleovi udelila Nobelovu cenu, výsledok "je to komplikované" vôbec nevadí. Práve naopak. "V 80. rokoch, predtým, než Tirole publikoval svoju prvú prácu, bol výskum regulácie relatívne vzácny. Skôr sa orientoval na to, ako by vláda mala zasiahnuť a kontrolovať stanovovanie cien v dvoch extrémnych prípadoch – monopolu a dokonalej konkurencii," napísal výbor vo svojom oznámení. Problém je, že dokonalá konkurencia a monopol existujú prevažne len v učebniciach ekonómie. V reálnom svete trhy väčšinou ovláda malá skupina veľkých spoločností, teda oligopol.

V 80. rokoch začal Tirole spoločne so svojím kolegom Jeanom-Jacquesom Laffontom používať teóriu hier a ďalšie matematické postupy na modelovanie oligopolistických trhov a zisťovanie, ako by mali regulátori zasahovať, aby tieto trhy slúžili najlepšiemu záujmu spotrebiteľov. Odpovede na tieto výskumné otázky sa rôznili podľa sektora, na ktorý sa ekonómovia sústredili. To predstavovalo zavrhnutie starej myšlienky, že by regulačné úrady mali aplikovať niekoľko jednoduchých všeobecných pravidiel na celú ekonomiku.

Mnoho Tiroleových myšlienok vlády prebrali, nie však všetky. "Chcete vedieť, prečo je v sektore telekomunikácií a širokopásmového pripojenia v Spojených štátoch dnes tak malá konkurencia? Otvorte si niektorú z Tiroleových kníh. Nastal čas, aby ste začali počúvať," píše v komentári Digitopoly Joshua Gans.

Ako hovorí sám držiteľ Nobelovej ceny, "najlepšia regulácia alebo politika konkurencie by mala byť starostlivo prispôsobená špecifickým podmienkam jednotlivých odvetví". Inými slovami, nie je to o miernej, alebo tvrdej regulácii, je to o bystrej regulácii. Čo "je komplikované".

 

 

Súvisiace články

Aktuálne správy