oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Zmiznutie severokórejského vodcu Kim Čong-una vyvolalo po celom svete celý rad špekulácií. Podľa toho, čomu človek verí, je najvyšší vodca buď chorý, alebo už aj mŕtvy, bol zvrhnutý pri prevrate, alebo sa len zase raz pohráva s okolitým svetom. Avšak celá táto epizóda dokazuje, ako málo vieme o tom, čo sa deje vo vnútri uzavretej ríše, napísala na svojich internetových stránkach agentúra Bloomberg.
To málo, čo predpokladáme, je navyše často nesprávne. Keď si väčšina ľudí predstavuje Severnú Kóreu, vidí pred sebou rozsiahlu krajinu, po ktorej sa potulujú pod šedivou oblohou na kosť vychudnutí obyvatelia. Cudzinci, ktorí sa v poslednej dobe dostali do Pchjongjangu, ale objavili mesto, ktorého obyvatelia sú síce chudobní, ale rozhodne nie bez prostriedkov. Obezitu tu nevidíte, avšak to isté platí aj pre hladujúcich. Značný rozkvet oslavujú reštaurácie. A ničím nezvyklým nie sú ani dopravné zápchy. Tak ako je na tom ekonomika?
Aby človek pochopil súčasnú Severnú Kóreu, musí pripustiť, že jej ekonomika, akokoľvek neradostná, sa rozhodne nepribližuje ku kolapsu. V skutočnosti od konca 90. rokov, kedy sa v KĽDR zrútil štátny priemysel a hladomor zabil odhadom 600 000 ľudí, severokórejská ekonomika neustále rastie. Síce pomaly, ale vyrovnane.
Pchjongjang prestal zverejňovať štatistiky pred pol storočím, a preto je nemožné zistiť presné čísla, pokiaľ ide o nárast hospodárstva. Ale juhokórejská centrálna banka odhaduje, že za posledné desaťročie rástol hrubý domáci produkt KĽDR priemerne o 1,3 %. Niektorí pozorovatelia pripúšťajú, že skutočný údaj môže byť ešte o niečo vyšší, možno okolo dvoch percent. To nie je príliš vysoké číslo, najmä v porovnaní s podstatne vyšším rastom prakticky v celej východnej Ázii. Avšak dokazuje, že si Severná Kórea vedie lepšie, než sa všeobecne verí. Minulý rok, prvýkrát za takmer tri desaťročia, sa severokórejským poľnohospodárom podarilo vypestovať dostatok poľnohospodárskych surovín, aby uspokojili základné potreby obyvateľov. Napriek suchu tento rok na jar predbežné správy naznačujú, že aj tohtoročná úroda bude dobrá.
Tento úspech vzišiel z nutnosti. V 90. rokoch klesla priemyselná výroba v KĽDR na polovicu a kolaps poľnohospodárstva viedol k hladomoru. Valná väčšina Severokórejčanov prežila vďaka tomu, že sa vytvorila nelegálna trhová ekonomika. Nemali na výber. Keď boli regály s potravinami v miestnych obchodoch prázdne, stali sa z prídelových lístkov bezcenné zdrapy papiera.
Toto súkromné podnikanie začalo v malom. Poľnohospodári si začali pestovať vlastnú úrodu na políčkach na horských svahoch. Robotníci začali používať, alebo kradnúť vybavenie zo štátnych tovární na výrobu vlastných produktov. Niektorí ľudia si otvorili tajné reštaurácie, iní neoficiálne krajčírske dielne. Trhoviská, ktorá dovtedy režim sotva toleroval, začali fungovať otvorene.
Ako sa dalo očakávať, niektorí zástupcovia tejto novej severokórejskej "podnikateľskej triedy" relatívne zbohatli a začali sa obzerať po lukratívnejších príležitostiach. Objavili sa súkromné dielne, krčmy a reštaurácie. Niektorí pozorovatelia, ktorí pripúšťajú, že sa podmienky zlepšujú, tvrdia, že podobné zmeny sú obmedzené len na Pchjongjang. Ale dostupné dôkazy naznačujú, že život sa mení k lepšiemu aj na vidieku. Niet pochýb, že Pchjongjang bol, je a bude privilegovaný a jeho obyvatelia si užívajú veci, ktoré by ľudia na vidieku považovali za nepredstaviteľný luxus, napríklad príležitostne tečúcu teplú vodu. A počas posledného desaťročia sa priepasť medzi Pchjongjangom a vidiekom ešte zväčšila.
Umiernené reformy v tichosti začaté v roku 2012 umožnili ďalšiu premenu poľnohospodárskeho sektora. Severokórejskí farmári už teraz môžu zaregistrovať svojich rodinných príslušníkov ako svojich zamestnancov, a potom si môžu ponechať pre vlastnú potrebu tretinu toho, čo vyprodukujú. Zvyšok odvádzajú štátu. Dalo by sa predpokladať, že priaznivejšie ekonomické podmienky by mohli poskytnúť severokórejskému režimu oddychový čas. Ale revolúcia len zriedka vypukne, ak sú ľudia zúfalí, oveľa častejšie ju rozpútavajú ľudia, ktorí veria, že by život mohol byť podstatne lepší pod iným vedením.
