oPeniazoch.sk, The Telegraph Foto: SITA
Súčasný postup Ruska je horší ako jeho invázie do Afganistanu v roku 1980. Vtedy to bola "koloniálna vojna". Sovietsky zväz bol v poslednej fáze svojej existencie opatrný. Udržiaval svoju moc nad podrobenými krajinami, ale neprekračoval nové hranice. Putin je oveľa expanzívnejší a oveľa menej predvídateľný. Sám sa stal obeťou šovinistickej horúčky, ktorú tak úspešne vyvolal, píše The Telegraph.
Od začiatku bolo jasné, že Putin použije všetky dostupné nástroje na to, aby donútil Ukrajinu k návratu do ruskej sféry vplyvu. Znepriatelil si tak doteraz priateľskú krajinu a trhy si všetky dôsledky jeho krokov uvedomujú až teraz. "Ľudia sa domnievali, že Rusko len tlačí na pílu a nakoniec zvíťazí pragmatizmus. Teraz silnejú obavy, že sa všetko vymkne kontrole. Vylúčiť nemožno nič, a to ani prerušenie dodávok ropy a plynu," vyjadril sa Chris Weafer z moskovskej Macro Advisory.
Výnosy desaťročných rubľových dlhopisov sa od júna zvýšili o 130 bázických bodov na 9,7 %. Nedostatok likvidity začína trápiť celý systém, ruské spoločnosti nie sú schopné získať dolárové financovanie, eurá či japonskej jeny. Stratégia Kremľa nie je úspešná, na východe Ukrajiny nie je zrejmá masová podpora separatistov podporovaných Putinom. Uznávajú to aj médiá v samotnom Rusku. Putinovi sa nepodarilo vraziť klin medzi USA a Európu, či paralyzovať EÚ tým, že by poštval jednotlivé krajiny proti sebe. Nedokázal to ani v prípade Nemecka, ktorého firmy sankciami proti Rusku trpia najviac.
Barack Obama len pomaly a metodicky stupňoval tlak, čo Európe vyhovovalo, pretože práve ona zaplatí najväčšiu cenu. Ak by šlo všetko v réžii horúcich hláv z Washingtonu, k transatlantickej kríze by skutočne došlo. Rusko teraz čelí obrovským sankciám zo strany USA, EÚ, Japonska, Kanady a Austrálie. Putin sám môže použiť len menšie odvetné kroky, ruská ekonomika nie je väčšia ako ekonomika Kalifornie. Proti sebe tu stoja ekonomický gigant 40 biliónov dolárov a ekonomika 2 biliónov dolárov založená na ťažbe prírodných zdrojov. International Energy Agency pritom tvrdí, že Rusko musí v nasledujúcich dvadsiatich rokoch investovať 100 miliárd dolárov, inak objem jeho ťažby klesne.
Európski politici počítajú s tým, že sa Putin neodváži prerušiť dodávky energie, pretože takýto krok by Rusko počas niekoľkých mesiacov zrazil na kolená. Aj keby to ale skúsil, ropa sa dá zaobstarať inde. Európske zásoby plynu sú teraz na 81 % celkovej kapacity, v marci to bolo len 46 %. Veľká Británia je na 94 %. Ázia má prebytok LNG, ktorý teraz smeruje do Európy. Na začiatku roka jeho cena dosahovala 20 dolárov za milión BTU, teraz sa do Británie dováža za 6,5 dolára. Ruská "plynová zbraň" nie je tak silná, ako by sa mohlo zdať. Putin vsádza na podporu od ďalších krajín BRIC a na kapitál z Číny. To sú ale len sny. Počas rokovaní o dodávkach plynu vyvíjala Čína na Rusko brutálny tlak. V strednej Ázii pritom tieto dve krajiny stoja proti sebe a Čína dokonca vznáša nároky na časť ruského územia na Ďalekom východe.
Aj keby Putinova stratégia euroázijského spojenectva uspela, Rusko by bolo obyčajným vazalom Číny a dodávateľom komodít. "Celé je to len nebezpečná ilúzia. To, čo vidíme, je pohreb Ruska," povedal bývalý vysoko postavený politik z Kremľa Alexander Kokha. Putin nechce vidieť zmeny, ku ktorým vo svete došlo, a je stále ponorený do uvažovania v štýle studenej vojny. Z konfliktov, ktoré sa dajú riešiť, robí neriešiteľné problémy. Je posadnutý imaginárnou hrozbou od pacifistickej a starnúcej Európy a tým svoju krajinu pokladá k nohám rastúcej mocnosti, ktorá pre neho predstavuje oveľa väčšie nebezpečenstvo.
