oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Európska centrálna banka na svojom júlovom zasadnutí podľa očakávania menovú politiku nezmenila. Hlavná úroková sadzba zostáva na 0,15 %, depozitná sadzba na -0,1% a refinančná na 0,4%.
Európska centrálna banka nechala na štvrtkovom zasadnutí úrokové sadzby v eurozóne podľa očakávania bez zmeny na rekordných minimách, kam ich znížila pred mesiacom.Tu sú vyjadrenie šéfa banky Maria Draghiho z následnej tlačovej konferencie:
– Sme aj naďalej ochotní používať nekonvenčné nástroje, ak to bude nutné.
– Úrokové sadzby zostanú na súčasnej úrovni dlhšiu dobu.
– Domáci dopyt by malo podporovať niekoľko faktorov, vrátane uvoľnenej menovej politiky a zlepšujúcich sa podmienok na finančných trhoch. Dopyt po exportoch by mal ťažiť z globálneho ekonomického oživenia.
– Nezamestnanosť je stále vysoká a nevyužité kapacity veľké.
– Geopolitické riziká a vývoj na rozvíjajúcich sa trhoch by mohli ovplyvniť vývoj eurozóny negatívne, vrátane cien energií a dopytu po európskych výrobkoch v zahraničí.
– Inflácia zostane na nízkych hodnotách dlhšiu dobu, než sa postupne začne zvyšovať v roku 2015 a 2016. Očakávania zostávajú pevne zakotvené.
-Štáty nesmú ustúpiť od reformného snaženia, musia aj naďalej zavádzať štrukturálne reformy.
– Frekvencia zasadnutí o menovej politike sa januárom 2015 zmení na každých šesť týždňov a budeme publikovať správy zo zasadnutia.
– Banky sa v programe TLTRO môžu zúčastniť jednotlivo, alebo sa môžu zúčastniť v skupine, ak splnia potrebné podmienky.
– Program ABS (cenné papiere kryté aktívami) by mal byť čo najjednoduchší, zaujímame sa o neho, už nejakú dobu na ňom pracujú jednotlivé relevantné výbory.
– ECB je citlivá na hrozby nestability na finančných trhoch.
– Riziká budeme riešiť vo chvíli, kedy ich uvidíme. V prvej línii by však proti hrozbám mala stáť makroekonomická prezieravosť.
– To, že ECB nebude každý mesiac zasahovať neznamená, že by naša úloha bola splnená. Uvedomme si, že samotné očakávanie toho, že zasiahneme, mení správanie trhu. Mohlo by teda ísť o sebenaplňujúce očakávania.
– Jedným z dôvodov, prečo sme sa rozhodli zmeniť frekvenciu našich stretnutí, je aj to, že by bolo ťažké mesačne vydávať správy zo zasadnutia. Nechceme, aby tieto správy vyvolávali zmätenie v očakávaní nášho budúceho rokovania.
– Menový kurz nie je naším cieľom, ale je veľmi dôležitý pre výhľad inflácie a pre cenovú stabilitu.
– Plán jednotného dohľadu, SSM (single supervisory mechanism), postupuje celkom dobre. Sme vďační národným regulátorom, bez ich spolupráce by SSM nebol možný. Snažíme sa vytvoriť spoločný supranacionálny dohľadový štandard.
– Slabá ekonomika a nízke úrokové sadzby majú vplyv na menový kurz.
– Ak by sa naše strednodobé a dlhodobé očakávania inflácie mali zmeniť, určite by sme zapojili rozličné nástroje.
– Keď znížime sadzby, prvé, na čo sa spýtate je, kedy ich znížime znova. Presne to som myslel tým sebenaplňujícím očakávaním… Možno by sme mali frekvenciu stretnutí zmeniť na šesť mesiacov namiesto šiestich týždňov.
– Sami seba sa nestále pýtame, čo by mohlo slabému rastu úverov. Máme dva prieskumy. Jeden zameraný na malé a stredné podniky a druhý na banky s otázkou, čo si myslia o súčasných úverových trendoch. Oba prieskumy naznačujú, že problém je na strane ponuky úverov, ako aj dopytu. Síce vidíme drobné známky zlepšovania, ale úverové toky sú stále veľmi slabé.
– Vidíme zaujímavý trend. Bankové úvery klesajú, ale vyvažuje ich vydávanie akcií a dlhopisov. Na jednej strane je to dobre, na druhej nie, pretože malé a stredné podniky akcie ani dlhopisy nevydávajú.
ECB pred mesiacom v snahe odvrátiť defláciu znížila svoju základnú úrokovú sadzbu o 0,1 percenta na nové rekordné minimum 0,15%. Depozitnú sadzbu, za ktorú si banky ukladajú v ECB prebytočné peniaze, navyše prvýkrát nastavila do zápornej hodnoty -0,10 percenta. Pristúpila aj k novým nekonvenčným opatreniam na podporu ekonomiky, vrátane programu lacných pôžičiek pre komerčné banky v objeme 400 miliárd eur.
Medziročná miera inflácie v eurozóne zostala v máji na 0,5%. Už dlhšie ako pol roka sa tak drží pod jedným percentom, teda v oblasti, ktorú Draghi označuje za nebezpečnú zónu.
Pozorovatelia očakávajú, že ECB prinesie podrobnosti o svojom úverovom programe, ktorý má banky prinútiť k obnoveniu úverovej aktivity. Nie je zatiaľ jasné, ako bude motivovať bankový sektor, aby tieto peniaze presunul do ekonomiky, najmä v podobe úverov menším firmám, ako ECB plánuje. Minulé kolo lacných úverov z prelomu rokov 2011 a 2012 banky z väčšej časti využili k nákupom štátnych dlhopisov s vyššími výnosmi.
Trhy budú tiež pozorovať, či sa ECB vyjadrí ku kurzu eura. Ten je teraz pod 1,37 USD, teda zhruba tam, kde bol na začiatku júna, aj keď zreteľne nižšie ako v čase, keď ECB začala signalizovať júnové razantné kroky proti deflácii.
