oPeniazoch.sk, SITA
Hnutiu neprešli návrhy na zaradenie zdravotníckych pracovníkov medzi chránené osoby, či možnosť pre lekárov zamestnancov zahrnúť si náklady na vzdelávanie do daňových výdavkov.
Zdravotnícky pracovník počas poskytovania zdravotnej starostlivosti nebude postavený na úroveň chránenej osoby. Verbálny alebo fyzický útok voči nemu sa tak nebude postihovať prísnejšie. Posilniť ochranu zdravotníkov plánovali predstavitelia hnutia NOVA Jana Žitňanská a Daniel Lipšic v novele zákona o zdravotnej starostlivosti. Ich názor však nezdieľajú všetci zákonodarcovia, väčšina z nich takúto zmenu nepodporila.
Vyhrážanie sa usmrtením, ublíženie na zdraví či spôsobenie malej škody zdravotníkovi počas poskytovania zdravotnej starostlivosti malo byť podľa navrhovateľov klasifikované ako trestný čin spáchaný voči chránenej osobe. „V súčasnosti zdravotnícki pracovníci nemajú štatút verejného činiteľa a pri výkone svojej činnosti sú často vystavení násilným útokom,“ konštatovali navrhovatelia. Podotýkali pritom, že zdravotníci nemôžu odmietnuť ošetriť ani pacientov s agresívnymi sklonmi, prípadne takých, ktorí sú pod vplyvom alkoholu či omamných látok. Podľa predkladateľov mal návrh novely prispieť k bezpečnosti zdravotníckych pracovníkov pri výkone ich povolania a v konečnom dôsledku aj k zlepšeniu prostredia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Hnutiu neprešla v parlamente ani ďalšia navrhovaná zmena týkajúca sa zdravotníkov. V zákone o dani z príjmov chceli ukotviť možnosť, aby si lekári, ktorí sú zamestnancami, mohli znížiť základ dane o sumu vynaloženú na vzdelávanie vrátane špecializačného štúdia, certifikačnej prípravy a sústavného vzdelávania. Lipšic poukazoval na to, že takúto možnosť majú v súčasnosti len lekári, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami. „Mladí lekári zväčša nemajú dostatok finančných prostriedkov na úhradu ich vzdelávania, čo je aj podstatným dôvodom ich migrácie do zahraničia. Dôsledkom tejto migrácie je zhoršujúca sa veková štruktúra slovenských lekárov, a to najmä v nemocniciach,“ uviedol Lipšic ako jeden z hlavných dôvodov predloženého návrhu.
Do tretice nenašiel podporu v NR SR ani tretí návrh z dielne hnutia, ktorým chcelo ustanoviť arbitra sporov medzi zdravotnými poisťovňami (ZP) a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti vo veci platieb za výkony. Ako tvrdili Žitňanská s Lipšicom, tieto vzťahy sú v legislatíve nedostatočne upravené. Navrhovali preto, aby ako poskytovatelia tak aj ZP mali právo požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o preskúmanie, či poskytnutá zdravotná starostlivosť bola oprávnená, prípadne či išlo o neodkladnú starostlivosť. Obrátiť by sa na úrad mohli aj pre výšku úhrady. „Rozhodnutia zdravotných poisťovní boli doteraz konečné a poskytovatelia nemali možnosť namietať svojvoľné rozhodnutia poisťovní,“ uvádzali v odôvodnení navrhovatelia. Zmeny chceli zapracovať do zákona o zdravotných poisťovniach.
Poslanci neposunuli do druhého čítania ani návrh novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Predstavitelia hnutia NOVA navrhovali, aby výšku príspevku na opatrovanie neovplyvňovala návšteva školy ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom. Taktiež chceli zvýšiť príspevok na opatrovanie nezaopatreného ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa v prípade, ak opatrovateľ nemá vlastný príjem, a to zo súčasných 49,80 eura na 100 eur .
