oPeniazoch.sk, ČTK;aktualne.cz Foto: SITA
Európska komisia povolila bulharskej centrálnej banke, aby do tamojších finančných ústavov napumpovala 1,68 miliardy eur. Bulharské banky potrebujú štátnu pomoc, pretože ľudia v panike od minulého týždňa hromadne vyberajú vklady.
Po Lotyšsku, Cypre či Slovinsku zachraňuje svoj bankový sektor ďalšia krajina Európskej únie. Bulharský prezident Rosen Plevneliev ale zdôrazňuje, že krajina netrpí bankovou krízou. "Je to kríza dôvery a kriminálny útok," hovorí.
Takzvaný run na banky odštartovali poplašné správy. Pred desiatimi dňami sa do problémov dostala štvrtá najväčšia banka v krajine Corporate Commercial Bank. Centrálna banka nad ňou následne prevzala na tri mesiace kontrolu a do 21. júla zmrazila jej operácie.
O týždeň neskôr došlo k útokom na tretí najväčší finančný dom v Bulharsku – First Investment Bank (FIB). Klientom totiž začali chodiť prostredníctvom SMS a e-mailov varovania, že banka má problémy. Podľa bulharskej Štátnej agentúry pre národnú bezpečnosť (SANS) išlo o stovky správ označených ako Informačný bulletin o rizikách vkladov v bulharských bankách. Bulharská centrálna banka označila celú akciu za organizovaný útok, ktorého cieľom má byť destabilizácia štátu.
"Minulý týždeň vyšlo najavo, že niekoľko jedincov zacielilo na tretiu najväčšiu banku a tlačilo na zákazníkov, aby vyberali svoje vklady," potvrdzujú zástupcovia Európskej komisie. "To vyvolalo starosti, že sa problém rozšíri na ďalšie inštitúcie, napriek skutočnosti, že banky majú dostatok kapitálu aj vysokú mieru likvidity," uvádzajú.
Cez víkend polícia zadržala niekoľko mužov, ktorí mali run na tretiu najväčšiu banku spustiť. Ich motív ale SANS zatiaľ nezverejnila. Pokiaľ šlo skutočne len o pokus vyvolať paniku, kríza nepotrvá nijako dlho. Ľudia totiž nebudú chcieť držať peniaze dlhodobo doma. Časť sporiteľov už previedla svoje úspory do pobočiek zahraničných bánk. Podľa denníka GR Reporter sa pritom zvýšil záujem aj o gréckej finančné domy, napríklad Alpha Bank či Piraeus.
Klienti First Investment Bank podľa agentúry Reuters v piatok vybrali zo svojich účtov 800 miliónov leva (409 miliónov eur). Nakoniec sa však situácia upokojila vďaka schválení pomoci pre bankový sektor a vyhlásením úradov i politikov o bezpečnosti vkladov. "Ľudia sa zjavne upokojili, čo sa po všetkých tých vyhláseniach dalo očakávať," uviedol jeden z analytikov sofijského Inštitútu pre trhovú ekonomiku. "Je tu však stále nebezpečenstvo nových útokov na bankový systém," dodal.V pondelok akcie First Investment Bank vďaka prezidentovmu uisteniu a schváleniu štátnej pomoci posilnili o zhruba 20 percent a zmazali tak väčšinu svojho piatkového prepadu. Pred pobočkami banky sa síce ďalej tvorili fronty, v centre Sofie ale boli podľa spravodajcu Reuters podstatne kratšie ako v piatok. Banka vyhlásila, že má dostatok peňazí, aby požiadavky klientov pokryla.
Bulhari už zažili bankovú krízu už v rokoch 1996 – 1997. Vtedy ju spustili hlavne pomalé reformy, finančné problémy podnikov, vysoké úrokové sadzby odradzujúce domácnosti aj firmy od úverov a tiež nadhodnotená mena. V krajine skrachovalo štrnásť bánk a sporitelia prišli podľa štúdie University of Michigan o viac ako polovicu úspor len za rok 1996. Podľa bulharského ministra financií Petara Čobanova ale aktuálne problémy nemajú s krízou pred osemnástimi rokmi nič spoločné. "Môžem kategoricky vyhlásiť, že bankám momentálne nehrozí žiadne riziko," uviedol v piatok pre Bulharskú štátnu televíziu.
