oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto:SITA
Nemali by sme sa zameriavať na rýchle riešenia. Skutočne dôležitou úlohou tvorcov politík všade na svete je predchádzať katastrofám, teda najkrajnejším udalostiam s najväčšími dôsledkami. A keďže nerovnosť tiahne k pozvoľným zmenám, prípadná katastrofa je pravdepodobne vzdialená desiatky rokov v budúcnosti.
Pôsobivá a široko diskutovaná kniha Thomasa Pikettyho Kapitál v dvadsiatom prvom storočí pritiahla značnú pozornosť k problému narastajúcej ekonomickej nerovnosti. Čo do ponúkaných riešení ale silná nie je. Ako Piketty priznáva, jeho návrh, progresívna globálna daň z kapitálu (čiže bohatstva) "by vyžadovala veľmi vysokú a nesporne nereálnu mieru medzinárodnej spolupráce".
Katastrofa, teda návrat k úrovniam nerovnosti, aké sme nezaznamenali od konca devätnásteho až začiatku dvadsiateho storočia, je v Pikettyho knihe dôkladne opísaná. Podľa takéhoto scenára by nepatrná menšina extrémne zbohatla zväčša nie preto, že by bola múdrejšia či pracovitejšia ako všetci ostatní, ale preto, že fundamentálne ekonomické sily vrtkavo prerozdeľujú príjmy.
Vo svojej knihe The New Financial Order: Risk in the 21st Century (Nový finančný poriadok: Riziko v 21. storočí) som spôsob ako predísť katastrofe navrhol "poistenie proti nerovnosti". Napriek podobnosti v názvoch sa moja kniha od tej Pikettyho veľmi líši. Otvorene obhajujem inovatívne vedecké finančníctva a poisťovníctva, súkromné aj verejné, v snahe znižovať nerovnosť kvantitatívnym riadením všetkých rizík, ktoré k nej prispievajú. A na šance svojho plánu, ktorý má predísť katastrofálnej nerovnosti, sa pozerám s väčším optimizmom ako Piketty na ten svoj.
Poistenie proti nerovnosti by vyžadovalo, aby vlády zaviedli veľmi dlhodobé plány na automatické zvyšovanie budúcich sadzieb dane z príjmu u osôb s vysokými príjmami, ak sa nerovnosť výrazne zhorší, bez ďalších zmien v daniach. Nazval som také opatrenia poistením proti nerovnosti, pretože takýto plán rieši riziká dopredu, tak ako poistná zmluva. Rovnako ako si človek musí dojednať poistenie proti požiaru skôr, než mu vyhorí dom, musíme sa vysporiadať s rizikom nerovnosti skôr, než sa výrazne zhorší a vytvorí mocnú novú triedu zvýhodnených bohatých ľudí, ktorí svoju moc využijú na upevneniu svojich ziskov.
V roku 2006 som autorsky spolupracoval s Leonardom Burmanom a Jeffreym Rohalym z Centra pre daňovú politiku pri Urban Institute a Brookings Institution na koncepte štúdie, ktorá analyzovala varianty takého plánu. Ian Ayres a Aaron Edlin nastolili v roku 2011 podobný nápad.
Základom týchto plánov je predpoklad, že určitý podstatný stupeň nerovnosti je ekonomicky zdravý. Vyhliadky na zbohatnutie zjavne mnoho ľudí motivujú k usilovnej práci. Obrovská nerovnosť sa však tolerovať nedá.
Samozrejme, nemáme žiadnu záruku, že plán poistenia proti nerovnosti bude vládami skutočne naplnený. Je ale pravdepodobnejšie, že sa uskutoční, ak bude už uzákonený a do účinnosti nevojde ako revolučný rozchod s predchádzajúcou praxou, ale postupne, podľa vopred známeho rozvrhu.
Aby bolo zvyšovanie daní z bohatstva skutočne efektívne, muselo by mať globálny rozmer. Inak by boháči jednoducho emigrovali do tej či onej krajiny, ktorá bude mať najnižšie sadzby dane. Nepopulárnosť daní z bohatstva pritom globálnu spoluprácu brzdí. Fínsko daň z bohatstva malo, ale zrušilo ju. Rovnako tak Rakúsko, Dánsko, Nemecko, Švédsko a Španielsko.
Zvýšiť dane z bohatstva v súčasnosti, ako navrhuje Piketty, by sa mnohým ľuďom zdalo nespravodlivé, pretože by sa to rovnalo zavedeniu retroaktívneho odvodu z práce vykonanej v minulosti s cieľom zhromaždiť bohatstvo. Teda išlo by zmenu pravidiel aj výsledku po skončení hry. Starší ľudia, ktorí usilovne pracovali, aby počas života zhromaždili bohatstvo, by zaplatili daň zo sporivosti, v prospech ľudí, ktorí sa ani nepokúšali si našetriť. Keby im bývalo bolo povedané, že sa blíži daň, snáď by toľko nesporili a možno by zaplatili daň z príjmu a zvyšok spotrebovali ako všetci ostatní.
Navyše hneď ako by ľudia pochopili realitu dane z bohatstva podľa Pikettyho, bohatí by možno začali mať viac detí, pretože bohatstvo v podobe detí sa zdaniť nedá, preto by bolo pravdepodobne lepšie zdaňovať príjem a zachovať odpisy za dobročinné príspevky smerujúce mimo rodinu. Ak majú existovať dane z bohatstva, ich uzákonením v súčasnosti a odkladom účinnosti do budúcnosti, ale len pre prípad, že sa nerovnosť výrazne zhorší, by sa odvrátil dojem, že sa pravidlá hry menia spätne po skončení zápasu.
Výhoda zvyšovania daní z príjmu spočíva v tom, že môžu vychádzať nielen zo súčasných príjmov, ale z určitého príjmového priemeru za niekoľko rokov, a že môžu dávať priestor k odpisom investícií, teda že majú niektoré spoločné črty s daňami z bohatstva, bez toho, aby trestali tých, ktorí sú sporivejší s cieľom zhromaždiť bohatstvo. Okrem toho dlhodobý plán zavedený v súčasnosti do legislatívy jednej krajiny, alebo viacerých krajín, by mohol pomôcť rozprúdiť medzinárodný dialóg o vhodnej budúcej politike voči nerovnosti skôr, než sa prejaví skutočný vplyv na daňové odvody. To by vytvorilo priestor pre jednotnejšiu daňovú reakciu štátov a tým obmedzilo možnosť extrémne bohatým ľuďom uniknúť daniam zmenou sídla.
Pikettyho kniha je neoceniteľným príspevkom k pochopeniu dynamiky našej súčasnej nerovnosti. Odkrýva vážne riziko, ktoré spoločnosť ohrozuje. Tvorcovia politík sú zodpovední za realizáciu prijateľného spôsobu ako sa proti nemu poistiť.
Autorom je Robert J. Shiller, laureát Nobelovej ceny za ekonómiu 2013, profesor ekonómie na univerzite v Yale.
